Kniha „Frajer“ od Freidy McFadden vo mne zanechala silný dojem. Hoci ide o psychologický triler, nejde len o napínavý príbeh s kriminálnou zápletkou. Je to najmä výpoveď o tom, ako ľahko môže človek stratiť kontrolu nad tým, komu dôveruje, a ako nebezpečné môže byť hľadanie lásky v dnešnom svete.
Hlavná hrdinka, tridsiatnička Sydney sa ocitá v situácii, ktorá je pre mnohých ľudí známa. Túži po blízkosti, po vzťahu, po niekom, kto ju bude milovať. Po dlhom trápení a príšerných vzťahoch spozná Toma, očarujúceho lekára. Zdá sa, že konečne našla to, čo hľadala. No netrvá dlho kým čitateľ pochopí, že nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Práve táto tenká hranica medzi realitou a ilúziou vytvára v príbehu napätie a núti nás čítať ďalej. Musíme si položiť otázku: Koľko toho vieme o druhých ľuďoch? A koľko o sebe samých? McFadden vo svojom románe veľmi presne ukazuje, ako nás city môžu zaslepiť. Sydney síce vníma náznaky, že s Tomom niečo nie je v poriadku, no stále hľadá výhovorky, ospravedlnenia a snaží sa veriť, že všetko je tak ako má byť. Táto seba-klamná dôvera ma prinútila rozmýšľať nad tým, ako často aj my ignorujeme varovné signály, nie len vo vzťahoch, ale aj v bežnom živote. Koľkým ľudom prejdú veci, ktoré by nemali, len za to, že sú naši blízki, zo strachu, že ich môžeme stratiť a budeme opäť sami. Príbeh je písaný z dvoch uhlov pohľadu. Jeden je písaný z prítomnosti, ktorý čítame z pohľadu Sydney a druhý je písaný z minulosti, ktorý čítame z pohľadu Toma. Toto nám umožňuje Toma lepšie pochopiť a zistiť jeho záhadnú minulosť. Kniha tiež nastoľuje tému identity – kým vlastne ľudia sú, keď ich nikto nevidí? Môžeme niekoho skutočne spoznať, keď sa všetci snažíme prezentovať v čo najlepšom svetle? V dnešnej dobe, kde mnohé vzťahy vznikajú cez sociálne siete, sa tieto otázky stávajú ešte naliehavejšími. Sydney mala niekoľko zlých skúseností z používania internetových zoznamovacích aplikácií, no aj tak jej prišlo jednoduchšie nájsť si partnera online, ako by sa s niekým mala stretnúť naživo. Priateľ nie je len príbehom o jednom podozrivom mužovi a jednej žene, ktorá mu možno slepo dôverovala. Je to aj zrkadlo dnešnej spoločnosti, kde sa hranice medzi realitou a klamstvom stierajú, a kde túžba po láske môže byť niekedy nebezpečnejšia než samota.
Táto kniha mi pripomenula, že dôvera je dar a nie samozrejmosť, a že niekedy musíme najprv dôverovať sebe a svojmu inštinktu, rozumu a intuícii, než sa rozhodneme dôverovať niekomu inému. Taktiež mi kniha ukázala, že vzdávať sa dobrého vzťahu, len kvôli jednej prekážke je hlúposť a netreba sa báť druhej šance.
