Milujem pehy, mám ich sama a myslím si, že robia človeka výnimočným. V priateľstve sú však dôležitejšie iné veci a nie len zovňajšok. Prečítanie knihy v anglickom jazyku mi pomohlo zlepšiť slovnú zásobu čítaním niečoho, čo ma naozaj bavilo.
Susie Carpenter má pehy a neznáša ich. Je to pre ňu znepokojujúce, pretože si myslí, že jej vekom budú pribúdať. Páčia sa jej chlapci, ale práve jej pehy sú prekážkou. Má aj najlepšiu kamarátku Donnu Marshall, ktorá má pekné vlasy, zuby, modré oči a…..tváričku bez pieh, takže nemá problém s chlapcami, ktorí jej padajú k nohám. Keď ju už jeden nudí, obráti sa na ďalšieho. Teraz je v škole nový chlapec a Donna ma záujem…. ale aj Susie ho má rada….. Raz v knižnici Susie započuje rozhovor chlapcov o nej a Donne. Keď začnú hovoriť o Susie, že je pekná až na tie pehy, má chuť odísť s plačom. Neskôr do hry vstupuje aj nový chlapec Jack a všetko sa ešte viac zamotáva. No nakoniec sa potvrdzuje, že „ochh a áno…….pehy sú skvelé!“