Táto kniha ukazuje, že aj keď sa štát tvári, že ide tvrdo po zločine, realita je často úplne iná. Vagovič rozoberá konkrétne prípady, kde vyšetrovania neboli úplne čisté – svedkovia vypovedali pod tlakom, dôkazy boli sporné a celé kauzy stáli na veľmi tenkom ľade.
Hlavná myšlienka je, že vznikol akýsi „systém kajúcnikov“, kde ľudia obvinení z vážnych trestných činov začali spolupracovať s políciou výmenou za nižšie tresty. Problém je, že ich výpovede sa často stali kľúčovým dôkazom, aj keď neboli vždy podložené reálnymi faktami.
Kniha sa venuje aj známym menám z polície a prokuratúry a ukazuje, ako medzi nimi fungovali vzťahy, konflikty a mocenské hry. Niekedy to pôsobí tak, že nejde len o spravodlivosť, ale aj o osobné ambície a snahu „vyhrať“ veľké prípady za každú cenu.
Celé to vyznieva tak, že systém, ktorý mal priniesť očistu a spravodlivosť, môže byť sám plný chýb. A práve to je ten „generálny omyl“ – že sa verí, že cieľ (potrestať vinných) ospravedlňuje prostriedky.