Kniha „Great Big Beautiful Life“ od Emily Henry je ambiciózny príbeh, ktorý je celkovo celkom dobrý. Je však trochu nevýrazný.
Emily Henry patrí medzi autorov, ktorých už dnes netreba zvlášť predstavovať. Jej knihy sú všade. Bezpochyby je jednou z najvýznamnejších spisovateliek súčasnosti. Celkovo sa mi jej romány páčia. Príbehy mi zvyčajne pripadajú očarujúce a zábavné. Píše ľahkým, konverzačným tónom, ktorý je veľmi príťažlivý a čítanie s ňou je radosť. Nie je to však len samá romantika, keďže jej romány sa zvyčajne venujú aj vážnym témam.
„Great Big Beautiful Life” je odklonom od jej ostatných príbehov. Námet príbehu je celkom zaujímavý, ale mala som pocit, že atmosféra príbehu nefungovala vždy. Snažila sa o epický a veľkolepý príbeh, ale celkom sa to nepodarilo. Aj romantika bola miestami trochu mimo. Napriek tomu sa mi to páčilo. Len ma to tak nevtiahlo ako iné príbehy tohto žánru. Trvalo mi dokonca veky, kým som to dočítala. Ale opakujem, bolo to fajn. Len nie fantastické.
Alice Scottová je novinárka, ktorá sníva o veľkom prelome. Hayden Anderson je držiteľ Pulitzerovej ceny a mrzutý človek. A obaja sú na ostrove Little Crescent z rovnakého dôvodu. Napísať životopis ženy, ktorú nikto nevidel už roky, alebo aspoň stretnúť sa s osemdesiatročnou ženou, ktorá tvrdí, že je Margaret Ivesová. Tragická dedička, bývalá princezná bulváru a dcéra jednej z najslávnejších a najškandalóznejších rodín dvadsiateho storočia. Margaret ich oboch pozve na mesačné skúšobné obdobie, po ktorom si vyberie osobu, ktorá bude rozprávať jej príbeh.
Margaret je prezentovaná ako veľké tajomstvo. Čo sa jej stalo, prečo sa rozhodla tak, ako sa rozhodla, atď. Ja som však neustále porovnávala ju s Evelyn Hugo z knihy Sedem manželov Evelyn Hugo a úprimne povedané, Margaret mi v porovnaní s Evelyn pripadala trochu obyčajná. Neviem, či to bolo len tým, že Margaret pochádzala z bohatej rodiny, ale proste som ju nepovažovala za až tak zaujímavú. Nechápte ma zle, prišla mi sympatická a páčili sa mi tie vtipné výmeny medzi ňou a Alice. Ale stále som čakala, že sa s ňou stane niečo viac, a aj keď sa odhalili zvraty, len som pokrčila plecami a pokračovala ďalej.
Celkovo si myslím, že Margaret potrebovala väčšiu hĺbku a mali sa odohrať väčšie udalosti. Príbeh sa príliš dlho venoval jej dedkovi a rodičom. Potrebovala som viac od Margaret, aby si tento príbeh zaslúžil miesto medzi mojimi obľúbenými príbehmi.
Alice sa mi veľmi páčila. Je nesmierne pozitívna a optimistická. Hoci je to trochu len fasáda a maska, ktorú nosí, celkovo je to naozaj dobrý človek a páčilo sa mi, ako sa venuje rozprávaniu príbehov. Hayden bol v poriadku. Ale už ma naozaj nudia tí istí mrzutí chlapi so srdcom zo zlata. Nie že by som chcela, aby bol zlý alebo krutý, ale musí existovať spôsob, ako prezentovať milostný záujem inak. Možno ak by Alice bola držiteľkou Pulitzerovej ceny a Hayden by bol ten, kto sa práve dostáva na vrchol kariéry. To by mohla byť dobrá dynamika.
Od začiatku je jasné, že medzi nimi vznikne románik, ale aj napriek tomu to pôsobilo náhodne, hoci sme vedeli, že je to nevyhnutné. Doslova to prešlo od cudzincov cez trápnosť až po priateľstvo. Potom sa do seba zamilujú behom minúty, ale nemôžu byť skutočne spolu, kým Margaret nerozhodne, kto „vyhral“ jej príbeh. Takže začiatok bol trochu kostrbatý, ale nakoniec som si ich románik obľúbila.
Obdivujem Emily Henry za to, že skúsila niečo iné, ale mám pocit, že to bolo trochu uponáhľané a mohlo by to mať viac času na rozvinutie. Príbeh pôsobil, ako keby mu chýbali niektoré časti. A romantika spočiatku pôsobila neúprimne. Ale román sa postupne dostal do lepších koľají, ako sa príbeh odvíjal. Hoci sa mi to príliš nepáčilo, niektoré časti som si predsa len užila a celkovo sa mi páčil záver. Nie je to však moja najobľúbenejšia kniha od tejto autorky.
Knihu odporúčam na také oddychové čítanie, v ktorom od začiatku tušíte čo sa stane, no stále vás to ťahá dočítať knihu do konca.