Pavol Országh Hviezdoslav napísal zbierku básní nazvanú „Hájnikova žena“. Táto zbierka sa skladá z lyrických básní, ktoré reflektujú ľudské city, prírodnú krásu a sociálne témy. Hlavným motívom je postava Hájnikovej ženy, ktorá sa objavuje ako symbol prírody, lásky, ale aj utrpenia a osudu. Hviezdoslav vo svojej tvorbe často kombinuje romantické a realistické prvky, čo mu umožňuje vyjadriť širokú škálu emócií a myšlienok. „Hájnikova žena“ je považovaná za jedno z vrcholných diel slovenskej literatúry a ukazuje umeleckú silu a citlivosť autora k ľudskému životu. Básne v tejto zbierke sú často interpretované ako metafora ľudskej existencie a jej vzťahu k prírode a spoločnosti.