Hlavnou postavou v najznámejšom Shakespearovom diele je dánsky princ Hamlet. Je citlivý, inteligentný a často premýšľa nad morálnymi zásadami. Jeho otcom bol kráľ, ktorý sa tiež volal Hamlet. Avšak ten bol zavraždený Claudiom, ktorý zároveň nastupuje na trón a berie si za manželku Gertrúdu, Hamletovu matku. Claudius sa k trónu dostal vraždou kráľa, a preto je v tejto situácii výstižný frazeologizmus (pochádzajúci z diela) ,,čosi je zhnité v štáte dánskom“. Vládol človek, ktorý sa na trón dostal vykonaním trestného činu.
Podľa môjho názoru, bol Hamlet vskutku nespokojný – Claudius zabil jeho otca a ešte k tomu si vzal jeho matku. Claudius, nový kráľ, túžil po moci a urobil pre moc nemorálne skutky. So zámerom niečo dosiahnuť často používa manipuláciu. Predošlý kráľ, Hamlet starší, bol však, podľa mňa, spravodlivý a férový. Hamlet ho opisuje ako odvážneho, chrabrého a zároveň k nemu vzhliada. Taktiež spomína, že bývalý kráľ Gertrúdu hlboko miloval, vážil si ju a ochraňoval ju. Povedala by som, že aj Hamlet mal matku rád, ale nesúhlasil s jej skutkami. Snažil sa jej vysvetliť, kto je Claudius zač a aké mal ciele. Cítil sklamanie, keď sa nevedela dištancovať od Claudiových nekalých činov. Myslím si, že to malo vplyv na jeho psychiku – strácal dôveru v blízku osobu.
Pri snahách plánovať pomstu za otca sa Hamlet veľmi nemohol sústrediť na Oféliu, jeho milú. V hlave mu behali myšlienky o pomste a mal zmätok aj z rodinnej situácie. Postupne sa od seba vzďaľovali, aj keď to nebolo Hamletovým cieľom. Oféliin otec Polónius ju zároveň presviedčal, aby neodpisovala na Hamletove listy a neudržiavala s ním kontakt. Neskôr bol Polónius Hamletom zabitý a Ofélia sa kvôli tomu nesmierne trápila. Pri jej pohrebe nakoniec Hamlet potvrdil, že ju skutočne miloval. Podla môjho názoru, sa cítil negatívne a skľúčene, keďže Ofélii nemohol venovať toľko pozornosti.
Dielo Hamlet od Williama Shakespeara sa mi veľmi páčilo, zaujali ma najmä komplexné, vyvíjajúce sa postavy a ich rôznorodé črty. V príbehu bol kladený dôraz na ľudské emócie a vášne, bavilo ma sledovať, ako sa postavy cítia a čo prežívajú aj vnútorne. Hamletove monológy a uvažovanie o zmysle života ozvláštnili príbeh. Element divadla v divadle spolu s dedukciou Hamleta bol pre mňa fascinujúci, keďže zvyčajne vyhľadávam príbehy, ktoré sa vyznačujú pátraním. Myslím si, že Hamlet je významné a zároveň myšlienkovo bohaté dielo s otázkami, nad ktorými sa môžeme zamýšľať dodnes.
