Hamlet bol dánskym princom, ktorý túžil pomstit smrť svojho otca – dánskeho kráľa. Po otcovej smrti sa na trón dostane jeho brat – Hamletov strýko Claudius. Hamlet sa od kráľovho ducha dozvie, že práve Claudius je ten, kto stojí za jeho smrťou. Hamlet je nahnevaný, smutný, no najmä sklamaný. Jeho vlastný strýko mu zabil otca, hneď potom si vzal Hamletovu matku a prebral trón. Táto udalosť v ňom vyvolala pocit, že svet je prehnitý a že nikomu nemôže dôverovať. Krajine vládne zákerný vrah a zradca vlastnej krvi, ktorý má na dvore nejedného spojenca a Hamleta to vytáča. Túži Claudia zabiť, no existuje v ňom aj morálna dilema. Pre istotu si chce overiť, či duch hovoril pravdu aby Claudia neobvinil krivo. Učiní tak pomocou divadelnej hry, v ktorej zinscenuje otcovu vraždu. Aj keď Claudius svojou nervozitou potvrdí svoju vinu, stále si Hamlet nie je istý, či je správne, aby vzal spravodlivosť do vlastných rúk a oplatil vraždu vraždou. Hamlet je ďalej sklamaný aj z vlastnej matky, ktorá sa vydala prakticky hneď po smrti svojho manžela. Považuje ju za zradkyňu a má pocit, že pamiatka jeho otca nie je dostatočne uctená. Ďalej jej vyčíta, že je slabá a nemá morálne zásady. Ofélia, Hamletova láska, ho tiež sklame keď ho najskôr na príkaz svojho otca začne odmietať a následne spolupracuje aj s kráľom.Hamlet je z toľkých zrád od svojich najbližších tak zničený, že rieši ešte ďalšiu dilemu: “Byť či nebyť?”, premýšľa nad životom, uvažuje či má nejaký zmysel a hlavne či sa vôbec oplatí žiť v takom prehnitom svete plnom klamstiev, ľstí a nespravodlivosti. Či by nebolo lepšie a jednoduchšie proste umrieť. Jeho žiaľ len prehĺbi, keď sa Ofélia utopí a on si uvedomí, že ju naozaj úprimne miloval. Takmer všetci ktorých ľúbil zomreli a tí čo prežili ho zradili. Nakoniec Hamletovi pomsta nevyjde úplne ideálne, omylom zabije ľudí ktorých vôbec zabíjať nemusel a aj keď Claudiov život nakoniec ukončí, príde pri tom aj o svoj vlastný. Táto dráma patrí medzi historickú klasiku. Je to naozaj kultové dielo z ktorého sú mnohé výroky či scény referencované aj v bežnom živote. Páčilo sa mi, že sa zameriava na ľudské svedomie, vzťahy a rôzne dilemy ktoré (i keď často len v prenesenom význame) riešia aj ľudia dnes. Úvahy nad tým či stojí za to žiť aj keď je niečo “zhnité v štáte dánskom”, sú veľmi aktuálne a aplikovateľné aj na dnešnú spoločnosť a politickú situáciu. Ďalej poukazuje aj na to, že niekedy je lepšie konať a zbytočne nevymýšľať, lebo na to môžete doplatiť, ba aj vlastným životom.
