Dielo Hamlet – Je pravda, že Laertes je druhým Hamletom hry?
Môj názor je, že spoločných vlastností majú viac ako dosť. Hamlet bol kráľov syn, a teda bol princom Dánskeho kráľovstva. Laertes maj tiež veľa spoločného s kráľovskou rodinou. Aj keď nepatril do kráľovského rodu, bol synom Polonia, kráľovského radcu. Hamletovi aj Laertovi v diele zabili otca a obaja si cerili zuby na vraha svojho otca. Hamletovho otca zabil Claudius a Polonia zabil práve Hamlet, ktorý si myslel, že za gobelínom sedí Claudius a prepichol radcu Polonia. Oboch hnal hnev a smútok vpred.
Dokonca smútok aj dvojnásobný keď umrela Ofélia, ku ktorej mali obaja láskyplný vzťah. Bola to Laertova sestra a bola medzi nimi súrodenecká láska a medzi Hamletom a Oféliou bol zložitý, ale dalo by sa povedať, že milenecký vzťah.
Laertes aj Hamlet mali teda nie celkom identickú situáciu ale veľmi podobnú. Avšak obaja k nej pristupovali inak. Kým Laertes konal neuvážene a takpovediac s horúcou hlavou, Hamlet konal až ustráchane a veľmi nerozhodne. Bol to akýsi mládenecký súboj medzi stredovekým zamýšľaním(veľmi priame bez nejakých vnútorných monológov) a humanistickým zamýšľaním( dlhé vnútorné monológy, rozmýšľanie nad pozemským životom, vidíme mentálnu stránku Hamleta).
Koniec koncov si myslím, že aj keď bola ich situácia veľmi podobná, Laertes by nevedel nahradiť Hamleta v pozícií hlavnej postavy. Celá dráma bola popretkávaná Hamletovými myšlienkovými pochodmi, ktoré sprevádzali dej a popritom dali čitateľovi šancu zamyslieť sa nad vecami, ktoré ho trápili, a preto sa vedeli vžiť viacej do celého príbehu. Keďže bol Laertes taký priamy čitateľ by nemal z tejto drámy až taký precítený zážitok.
Názor na toto dielo mám taký zmiešaný. Z jedného pohľadu bola kniha veľmi predvídateľná a nedržala ma až tak zžitého s príbehom, takisto aj niektoré myšlienkové pochody boli tak náročne napísané a zveršované, že som sa občas v polovici stratil. Z pohľadu druhého toto dielo pochádza už z renesancie a je zaujímavé vidieť ako sa vedel Shakespear hrať so slovíčkami a zrýmoval reči vznešených, kým reči ostatných boli obyčajne nerýmované. Veľa takýchto maličkostí poukazuje na kvalitu diela. Ako moderný čitateľ by som preferoval iné dielo, ale hľadiac na fakt, že kniha pochádza z renesancie musím povedať, že to bolo celkom fajn. Číta sa to určite lepšie ako hocijaké stredoveké dielo.