Druhá kniha, Harry Potter a Tajomná komnata, je ešte temnejšia a napínavejšia ako prvá, a to je super! V tomto diele sa Harry vracia do Rokfortu, ale hneď od začiatku je všetko nejaké divné. Začnú sa diať strašné veci, študenti sú zamŕzajúci, akoby boli z kameňa, a šušká sa o Tajomnej komnate a o dedičovi Salazara Slizolina. To je také desivé, že som sa miestami bála aj v noci čítať. A tie nápisy na stenách, „Nepriatelia dediča, dávajte si pozor!“ to mi naháňalo zimomriavky. Najviac ma naštvalo, ako sa k Harrymu správajú všetci na začiatku. Myslia si, že je to on, kto otvára tú Tajomnú komnatu a vypúšťa tú príšeru. Pritom on je ten, kto sa snaží všetko zistiť a pomôcť. A ten domáci škriatok Dobby! Je taký zlatý, aj keď trochu otravný s tým svojím varovaním, ale je to dobrá duša. Páči sa mi, ako sa snaží Harrymu pomôcť, aj keď to občas dopadne horšie. A ten lietajúci Ford Anglia, to bol taký vtipný moment, aj keď nebezpečný. A potom, keď Harry a Ron nájdu tú starú knihu a zistia, že to bol Voldemortov denník, to je úplne šokujúce. Ten denník je ako živý a ovláda Ginny Weasleyovú! To je také strašné, ako sa niekto môže takto zmanipulovať. A tá Ginny, je taká plachá a milá, a je mi jej ľúto, že sa jej to stalo. Keď sa Harry nakoniec rozhodne ísť do tej Tajomnej komnaty, aby ju zachránil, to je taká odvaha! A ten bazilišok, to je monštrum, ktoré by som nechcela stretnúť ani vo sne. Ale Harry ho porazí s pomocou Fénixa Fawkesa a Godrikovho meča. To je taký epický boj! A zistí, že Voldemort bol vtedy len mladý Tom Riddle. To je taký zvrat! Táto kniha ma úplne pohltila a ukázala, že aj v temných časoch sa dá nájsť svetlo a odvaha.
