Ide o autobiografické rozprávanie najvýznamnejšieho slovenského filmového a divadelného herca Jozefa Kronera a jeho spomínanie na detstvo prežité na Kysuciach, divadelných a filmových začiatkoch, neskorších hereckých skúsenostiach a príbehoch z cudziny podané vtipne, melancholicky i vážne. Hlavnou postavou a zároveň i rozprávačom je fenomenálny divadelný a filmový herec, Jozef Kroner, ktorý za film Obchod na Korze bol ocenený Oscarom. Narodil sa a vyrastal vo veľmi skromných podmienkach v rodine dvanástich detí, na detstvo a rodičov spomína s láskou, vďačnosťou a s úsmevom, hoci rodina nebola bohatá, jeho vášňou bolo rybárčenie, predovšetkým „muškárenie“.
Kniha začína spomienkami na hercovo detstvo, súrodencov, rodičov – príhody sú podané s humorom, hoci mohli skončiť tragicky. Herec s láskou opisuje rodičov, matkin vzťah k prírode, predovšetkým k lesu a otcov k chytaniu rýb, ochotníckemu divadlu. Taktiež spomína na začiatky spolužitia s manželkou, tiež herečkou. Hercovou vášňou bolo rybárčenie, ktorému je venovaných niekoľko príbehov. Úsmevne podáva zážitky z Cannes, kde si prišiel prevziať ocenenie za film Obchod na korze. Všetky príhody sú písané láskavým humorom, takým akým bol sám herec.
„Vyrastal som v horách, a preto ma to vždycky znovu a znovu očarí. Nad obzor sa na chvíľu vynorí obrovská guľa zrkadliaca sa v tichej zátoke. A zrazu začne človek chápať svojich predkov, že toto považovali za božstvo. Skutočne sa vo vás rodí pocit ako pred božstvom – chvíľami údiv, chvíľami bázeň. (str. 65)
„Prejdete niekoľko kilometrov a zostávate v nemom údive. Ste v Oravskej doline. Koľko nádhernej harmónie tu príroda vykúzlila! Precestoval som nemalý kus sveta, ale nikde sa ma nezmocňoval taký pocit pokory a šťastia ako tu. Na chvíľu som zabudol, prečo som vlastne tu prišiel.“
Knižka je dôkazom, že pán Jozef Kroner bol nielen geniálnym hercom, ale i človekom s obdivuhodným darom pútavo vyrozprávať príbehy zo svojho činorodého života. Príbehy sú písané „od srdca“, tak ako to majster Kroner cítil. Krásne sú opisy prírody, ktorú prirovnával ku katedrále. Miloval svoj rodný kraj a Slovensko vôbec. Z textu cítiť pokoru, bázeň a človečinu.
