Kniha je rozdelená na dve časti. V tej prvej Frankl opisuje svoje zážitky z koncentračných táborov. Nepíše to ale ako nejaký dejepis, skôr sleduje, čo to urobilo s psychikou ľudí. Všimol si jednu zásadnú vec: tí, čo prežili, neboli nutne tí najsilnejší fyzicky, ale tí, ktorí mali nejaký zmysel – nejaký dôvod, prečo to nevzdať (napríklad, že sa chcú vrátiť k rodine alebo dopísať knihu).
Frankl hovorí, že človeku môžu vziať úplne všetko – slobodu, jedlo, oblečenie aj dôstojnosť – ale nemôžu mu vziať jednu vec: jeho postoj. Ty sám sa rozhoduješ, ako na tú situáciu zareaguješ. Aj v tom najväčšom pekle si môžeš zachovať ľudskosť.
