Poviem vám o knihe ktorú určite poznáte. Knihu Hobbit som si vybral lebo som nemal čo robiť a spomenul som si že tá kniha existuje. Rozhodol som sa tak aj pretože som chcel zistiť ako sa to teda skončilo, lebo som si na to nevedel spomenúť. Vybral som si ju aj preto, lebo vraj ma tá kniha niečo naučí o opustení komfortnej zóny. Síce ešte neviem, či ma o tom naučila, ale viem, že ma naučila veľa o Stredozemi.
Poviem vám že som sa pri tom zabavil, a zistil som že niekedy je lepšie kamaráta trochu prebrať aj keď sa mu to nepáči. Taktiež som sa naučil že je dobré mať pri sebe spôsob obrany a že nie je dobrý nápad hovoriť niečo proti niekomu silnejšiemu, hlavne ak má dračiu chorobu (a už vôbec mu brať zlato). Uvedomil som si aj že je dobré mať spôsob komunikácie ktorému iný nerozumejú. Taktiež som objavil nové spektrum humoru, takže už rozumiem vtipom ktorým som predtým nerozumel. Teraz už môžem povedať že nechodím neskoro, prídem vtedy keď je to potrebné. Nehovoriac o tom že teraz môžem čítať Pána prsteňov a Silmarillion. Z nejakého dôvodu som strávil množstvo času obzeraním máp a dešifrovaním rún. Ale žiaľ som tie runy nakoniec nedešifroval. A ani som nevytvoril mesačné litery. Zistil som, že vedieť zmiznúť je úžasná vec. Uvedomil som si aj to že zlato spája aj zabíja ľudí. Naučil som sa že je dobré poznať veľa hádaniek. Odteraz už viem ako lovia pavúky a prečo nechodiť v lese za svetlom. Už viem že cesta z hobbitieho kraja na osamotenú horu je dlhšia ako cesta z Košíc do Bernu a že Stredozem je podobne veľká ako Európa. A samozrejme že netreba leniť doma ale chodiť po svete. Naučil som sa aj, že niektorý ľudia sú ako trollovia – najlepšie im je v noci, a niektorý ľudia sú ako hobbity – najlepšia noc je pre nich v posteli.
Ešte by som chcel doplniť že tá kniha je rozdelená na tri filmy a má 19 kapitol, ak nepočítame vysvetlenie rún (ktoré som nerozlúštil) a životopis autora. Celkovo si myslím že je to dobrá kniha a odporúčam ju (ale ak sa bojíte pavúkov, môžete preskočiť ôsmu kapitolu).
