Túto knihu som si kúpila vďaka druhému umiestneniu sa na anglickej olympiáde, kde mi za umiestnenie dali poukážku do Martinusu v sume 15 €. Vybrala som ju podľa jej názvu ktorý sa dá preložiť ako „bezmocný“. Očakávala som úplne iný dej ako je v knihe, to ale to však neznamená že som s ňou sklamaná alebo ľutujem to, že som si ju kúpila. Práveže naopak, kniha ma svojimi zvratmi prekvapila a veľa krát zanechala v úplnom šoku. Dej sa začína so 17 ročným dievčaťom bez sociálnych sieti ktoré sa volá Sky, jej matka Karen ju po dlhej dobe domáceho vzdelávania nechala konečne nastúpiť do normálnej školy, kde sa zoznámi s chlapcom ktorý sa vola Dean Holder. Dej môže vyzerať ako klasická romantická kniha až do momentu kedy sa Sky omylom ocitne v izbe Deanovej zosnulej sestri Lesslie, ktorá spáchala samovraždu, kde nájde ich spoločnú fotku a ma nostalgický pocit už len z toho ako sa na nich dive. Vraví si, ako je možné že ich pozná, vie opísať domy a ich vnútra len z fotky. Zmätená sa snaží zistiť pravdu, odkiaľ pozná toto miesto, tých ľudí na fotke, prečo ma Lesslie ten istý náramok ako ona, kto vlastne Sky je. Zrazu sa jej zrútil celý jej svet keď zistila , že sa vlastne volá Hope. Keď bola mala bývala s jej Otcom hneď vedľa Deana a Lesslie. Všetci traja boli najlepší kamaráti. Jedného dňa našli Hope plakajúcu na záhrade. Tam sa ju snažili utešiť a tiež to bol moment kedy jej Less dala spomínaný náramok ktorý do teraz nosí. Less od nej odišla ako prvá a krátku dobu po nej aj malý Dean, ktorý tento čin ľutuje do až prítomnosti keďže po tom čo odišiel pri záhrade zaparkovalo neznáme auto a unieslo Hope. Takto to Hope vysvetlil Dean a potom dodal že je nezvestná už 13 rokov. Počas Deanového vysvetľovania ma Hope zvláštne spomienky a vie doplniť Deanovu výpoveď. Hope nedokáže akceptovať to že není vlastne Sky, že nemá narodeniny v septembri ale v Máji, že Karen vlastne není jej mama a to že bola unesená ako dieta. Preto skričí po Deanovi aby ju hneď zobral domov ak vôbec môže to miesto nazývať domovom. Po tejto údalosti sa Hope ukľudní a rozhodne pátrať po pravde, ktorá je omnoho horšia ako toto celé odhalenie. Hope po výlete za jej otcom, ktorý sa pred ňou z viny zastrelí, prístup k zbrani mal kvôli tomu že to bol policajt, zistí, že Karen ktorá ju uniesla je sestra jej otca a chcela jej pomôcť. Karen to Hope vysvetlí tak, že vie čo jej jej otec robil, keďže ona sama bola znásilnená jej vlastným bratom, preto vie že on robí to isté jeho dcére. ( Tieto scénky sú aj opísané a naznačené v knihe od začiatku počas spomienok a vlastne preto sa jej otec aj pred ňou zabil). Dôvodom aj Lessinej samovraždy bol Hopinin otec, ktorý keď Hope uniesli znásilnil aj Less ktorá sa cez to nedokázala preniesť a nikomu o tom nepovedala. Táto kniha aj svojou temnou a veľmi ťažkou tematikou ma šťastný koniec, kde Hope odpustí Karen a sú s Deanom šťastný. Táto kniha vo mne zanechala veľa krát pocit nevoľnosti a taktiež mi priniesli veľa sĺz. Určite by som knihu neodporúčala citlivým povahám alebo ľudom ktorý majú nepríjemné skúsenosti s obťažovaním alebo znásilnením. Ale taktiež mi pomohla uvedomiť si, že treba rozprávať o svojich problémov a niekedy nám stačí iba jeden človek a to že niekedy veci nie sú tak ako sa zdajú byť. Aj v úplnej temnote sa nájde svetlo nádeje, pre Hope počas jej bývania s otcom boli hviezdy nad jej posteľou, ktoré počítala každý večer keď ku nej prišiel jej otec, dávali jej pocit útechy. Prečo sa dielo Hopeless volá tak, ako sa volá je kvôli Deanovému tetovaniu ktoré má na spomienku ľudí ktorých stratil Hope a Less, teda Sky a jeho sestru Lesslie a to mi príde ako strašne úžasný detail ktorý som pochopila až na konci. Ale s knihou som spokojná ale asi ju nedokážem prečítať znova kvôli tomu, že by som už pochopila všetky opisy spomienok od začiatku knihy a to nedokážem zniesť a robí sa mi nevoľno nad tým vôbec rozmýšľať.