Jozef Mak sa narodí ako nemanželské dieťa, čím je už od začiatku poznačený osudom outsidera a človeka bez práv. Celý život je k nemu krutý, no on všetko znáša mlčky a s obrovskou vytrvalosťou, presne ako milióny iných jednoduchých ľudí. Jeho brat Jano ho nenávidí, oberie ho o kus chalupy a dokonca aj o milovanú Marušu, kým je Jozef na vojne. Keď sa Jozef vráti, zistí, že Maruša je zničená alkoholom a životom s jeho bratom, tak sa z trucu ožení s mrzáčkou Julou. Jula je tichá, obetavá žena, ktorá Jozefa úprimne miluje, no on si jej lásku dlho neváži a správa sa k nej chladne. Ich spoločný život je plný biedy, ťažkej práce v lese a vnútorného trápenia, ktoré postavy nedokážu vyjadriť slovami. Maruša neskôr tragicky umiera pri praní v kotle a Jozef po čase stráca aj svoju vernú Julu, ktorá zomiera po pôrode druhého dieťaťa. Až po jej smrti si Jozef uvedomí, aký poklad v nej mal, a pocíti hlbokú bolesť a prázdnotu. Napriek všetkým ranám osudu Jozef Mak neuhne, neplače a kráča životom ďalej so vztýčenou hlavou. Autor v závere zdôrazňuje, že Jozef Mak je nezlomný, pretože vydrží aj to, čo by iných zabilo. Celé dielo je oslavou sily obyčajného človeka, ktorý je ako bralo, do ktorého búšia vlny, ale ono sa nepohne.
