Hyperaktívny bufet alebo Ako sa céčkari predávkovali sladkosťami – Zara Danková
Jedného slnečného dňa mali žiaci šiestej triedy telesnú. Ako vždy po hodine geografie, namiesto toho, aby sa prezliekali, sa rozbehli do bufetu. Samozrejme, bol opäť plný. Chudák bufetár!
Po desiatich minútach išli do triedy. Našťastie sa stihli prezliecť, lebo v opačnom prípade by im dal telocvikár zabehnúť okruh okolo celého mesta! A to by bola fuška, lebo sú v Banskej Bystrici, čo je veľké mesto. Ale nie je také veľké ako Bratislava. „Spamätaj sa, rozprávač, nie si na geografii. Pokračujme radšej ďalej v príbehu.“ Žiaci mali aj tak zle, lebo sa zas napráskali sladkosťami, a potom im bolo špatne na telesnej. Waaaau, to je také neočakávané! Museli zabehnúť za trest aspoň tých desať kôl. Aj tak nevládali, lebo boli tuční od sladkostí. Potom ale prišlo to najhoršie! MATIKA! A zas bufet. A každý deň rovnaký scenár. Zrazu zazvonil zvonec a …… začala hodina. Všetci bežali do béčky, čo bolo dolu schodmi. Ach, chudinka matikárka, nevie, čo ju čaká . Prišla tam a hneď videla, že niekto chýba. Céčkari! „Kde sú žiaci zo šiestej cé?“ opýtala sa prísnym hlasom. Všetci sa začali smiať. „Tak, mám toho akurát tak dosť. Ak mi hneď neodpoviete na moju otázku, ste po škole!“ rozčúlila sa ešte viac. Zrazu započula hlas zhora. „Sme tuuuuuuu.“ Žiaci boli takí nadopovaní sladkosťami, že nevedeli, čo so sebou. „Okamžite zlezte z toho stropu a bežte do riaditeľne!“ povedala nahnevane pani Tlučková.
Céčkari sa teda dostali do riaditeľne, kde dostali príučku o tom, ako sa majú správať, že nesmú do konca roka chodiť do bufetu a to najhoršie…Musia si prečítať Bibliu správneho stravovania. Tak im treba! Mali sa viac zaujímať o to, čo jedia a aké následky to môže mať.