Knieža Myškin, človek, ktorý je úprimný, súcitný, nezištný a absolútne neschopný pretvárky. Dostojevskij ho vkladá do spoločnosti plnej vypočítavosti, pýchy, túžby po peniazoch a spoločenskom postavení a tvorí tak nejak sociálny experiment. Čo sa stane z bielou a kopou špiny?
Dej začína návratom kniežaťa Myškina do Ruska. Prichádza zo Švajčiarska, kde sa liečil z epilepsie, a postupne sa dostáva do spoločnosti vyššej vrstvy. Stretáva mnohých ľudí, ktorý si ho pre jeho dobrácku povahu veľmi obľúbia. Mnohý jeho dobrotu ale zneužívajú a považujú ho za idiota. Ale metafora je vtom že práve oni sú mimo.
Nejde tu len o knieža, každá postava má svoje vnútorné boje, svoje slabosti a svoju bolesť. Veľmi dramatický vzťah medzi Myškinom, Nastasjou Filipovnou a Rogožinom dáva knihe napätie, pády a výšiny. Je to akýsi trojuholník plný vášne, posadnutosti a sebaubližovania. Láska? Tá tu nie je romantická rozprávka, ale surový a bolestivý nástroj. Nastasja je krásna, inteligentná, ale hlboko zranená žena. Má za sebou traumatickú minulosť a neverí, že si zaslúži šťastie. Preto sa prezentuje ako silná a nedotknuteľná, krutá či zlá. Je rozpoltená, je na hrane medzi túžbou po láske a potrebou seba-zničenia. Myškin ju miluje súcitnou, obetavou láskou, chce ju zachrániť, pochopiť, prijať takú, aká je. Miluje je ju čisto a nezištne. Naopak Rogožin ju miluje majetnícky, posadnuto. Chce ju a musí ju mať. Nastasja miluje knieža tak veľmi že si vyberie Rogožina.
Postavy robia rozhodnutia, o ktorých viete, že ich budú bolieť. Čítanie tejto knihy je miestami náročné. Postáv je veľa, každá má tak tri mená, dve priezviská, titul a aby toho nebolo málo tak ho aj tak oslovujú rôznymi prezývkami. V deji sa strácajú niekedy aj sami postavy.
Myškin nie je naivný idiot, skôr je zrkadlom . V jeho prítomnosti vychádzajú na povrch ich slabosti aj svedomie. Táto kniha mi ukázala že to nie je nevšímanie si reality či prikrášľovanie. Pretože knieža nemal ľahký život, nebol slepý ani hlúpi. On to všetko videl, cítil. Aj on mal nepriateľov ale rozhodol sa ísť inak. A práve tomuto ma naučila kniha a odporučila by som ju každému kto cíti dieru v spoločnosti.