„Iron Flame“ opisuje udalosti, ktoré nasledujú po tom, čo Violet zistí, že jej údajne mŕtvy brat je nažive a pripravuje začiatok revolúcie proti Navarre. Teraz, keď sa vďaka predchádzajúcej bitke odhalilo národné tajomstvo o veninoch (zloduchoch ovládajúcich temnú mágiu), je Violet nútená vyrovnávať sa s ťažkosťami pri ovládaní svojich bleskových schopností, pričom musí naďalej pôsobiť v utajení na akadémii – aj keby to znamenalo klamať svojim najbližším priateľom. Okrem toho sa musí vyrovnať s množstvom drámy týkajúcej sa jej lásky, Xadena Riorsona, vrátane niektorých naozaj zbytočných drám s bývalou priateľkou, ktorým sa podľa mňa dalo vyhnúť. Veď dievčatá sa medzi sebou majú podporovať.
Najväčším problémom knihy „Iron Flame“ je tempo rozprávania. Páčilo sa mi, ako sa dej neustále posúval dopredu a každá kapitola končila takým napínavým koncom, že som knihu takmer nedokázala odložiť. Hoci bolo čítanie akčných scén zábavné, celkový príbeh pôsobil nedotiahnuto a uponáhľane. Yarros spomínala mená postáv a miesta, ktoré sa predtým nikdy nespomínali. To viedlo k tomu, že čitateľom, ako som ja, bolo jedno, ktorá vedľajšia postava zomrela alebo aká bitka sa odohrala. V polovici knihy sa počet neznámych mien a miest stal tak ohromujúcim, že som zvažovala robiť si fyzické poznámky o každej novej osobe alebo mieste.
Okrem toho bol záver takmer katastrofou plnou zmätku, keďže sa vynorili nové detaily, ktoré zanechali ešte väčšie medzery v deji než v prvej knihe. Bol to ďalší chaotický pokus o to, aby sa čitatelia tešili na tretiu knihu, ktorý však úplne zlyhal. Spisovatelia zabúdajú, že aby čitatelia netrpezlivo čakali na ďalšiu knihu, kniha nemôže končiť stovkami rôznych otázok, ktoré sa čitateľom hemžia v hlavách. Stručný, krátky a nečakaný koniec, ktorý zanechá väčší dojem na čitateľov, je to, čo fanúšikov prinúti ponáhľať sa s predobjednávkou pokračovania. Jediné, čo im Yarros spôsobila, bola úplná dezorientácia. Takáto chaotickosť čitateľov odrádza, namiesto toho, aby ich priťahovala.
Okrem tempa príbehu má Yarros ešte čo zlepšovať, pokiaľ ide o to, ako bude ďalej rozvíjať ten neznesiteľný vzťah plný neustálych zvratov medzi Violet a Xadenom. Nikdy som v žiadnej literatúre nevidela taký toxický, mätúci a dráždivý pár. Príliš často vo mne títo dvaja vyvolávali nekontrolovateľnú túžbu hodiť túto knihu o stenu. Teraz, keď má táto séria mať celkovo päť kníh, nemám ani potuchy, ako Yarros plánuje udržať „romantickú“ časť medzi Violet a Xadenom, keď sa zdá, že jediné, čo robia, je jeden deň sa hádať a druhý deň sa zmieriť. Moja jediná nádej je, že Yarros napraví svoje chyby a vyčistí tento chaotický vzťah do konca série.
Kľúčovou otázkou teraz je, či si prečítam tretí román, keď vyjde. Chcem po tom, čo som pretrpela „Iron Flame“, dať tretej knihe šancu? Uvidíme, až príde ten správny čas. Ale či túto knihu odporúčam? Rozhodne nie.