It only happens in movies ( toto sa deje len vo filmoch)
Je podmanivý román, ktorý napísala Holly Bourneová. Príbeh je o Audrey, dospievajúcom dievčati, ktorého život vyzerá ako z romantickej komédie, plnej vtipných žartov a zdanlivo dokonalých momentov. Audreyin svet sa ale zrútil. No s pomocou svojich priateľov a vlastnej odolnosti sa Audrey učí predefinovať lásku podľa vlastných predstáv.
Túto knihu som si vybrala pretože keď som ju čítala, tak som zistila že mi je Audrey viac podobná ako som si na začiatku myslela. Keď mala 12 tak ich otec opustil. Jej mama na tom bola veľmi zle a Audrey robila všetko preto aby ich uživila. Potom čo ju opustil priateľ tak už v pravú lásku neverila vôbec. A preto sa zamestnala práci v miestnom kine, kde sa ponorila do sveta klasických romantických filmov. Uprostred svojej dezilúzie z lásky začínala pochybovať o nerealistických očakávaniach, ktoré tieto filmy udržiavajú, a o vplyve, ktorý majú na jej vnímanie vzťahov. Uzavrela sa do seba. A úplné odstrihla kontakt s kamarátmi. Keď začala pracovať v kine zoznámila sa s Alexom. Vysokým šarmantným a múdrym chlapcom ktorý tam pracoval už viac ako tri roky. Ihneď si padli do oka a už v prvý deň obidvaja vedeli že kamarátstvo nie je všetko čo medzi nimi bude. Prvé rande, prvá hádka, láska. Alexovim snom bolo stáť sa režisérom. A preto sa rozhodol natočiť film kde Audrey mala hrať hlavnú postavu. Jedného dna keď sa skončilo natáčanie sa Audrey vrátila domov. Lenže jej mama bola zas opitá a rozbíjala všetko čo jej padlo pod ruku. Nakoniec sa pokúsila zabiť sa ale Audrey sa podarilo zachrániť ju. Po tom čo to všetko skončilo volala Alexovi ,ktorý jej nezdvíhal. Ozval sa až o dva dni a priznal sa jej ,že ju podviedol. Audrey to zlomilo srdce po druhy krát. Ale urobila niečo úplne iné ako predtým. Začala sa opäť stretávať s kamarátmi, znova začala hrať v divadle a bola šťastná. V jeden podvečer išla do kina vrátiť uniformu. Bol tam Alex, ktorý sa jej chcel ospravedlniť. Povedal jej ,že ju stále miluje, že majú stále veľa scén pred sebou. Ona mu na to ,aj keď s ťažkým srdcom povedala „ Áno máme ešte veľa scén pred sebou ale nie medzi sebou.“
Uvedomila si ,že láska nie sú veľké gestá alebo napísané línie, sú to tiché chvíle zdieľané v tme a krehké šepoty prepletených duší. A to ona a Alex už nemali.