Kniha Kto chytá v žite od J. D. Salingera patrí medzi najznámejšie diela svetovej literatúry a aj dnes je veľmi obľúbená najmä medzi mladými ľuďmi. Je to príbeh o dospievaní, hľadaní seba samého a o tom, aké ťažké môže byť nájsť svoje miesto vo svete.
Hlavnou postavou je Holden Caulfield, šestnásťročný chlapec, ktorý bol práve vylúčený zo školy. Dej sleduje niekoľko dní jeho života v New Yorku, počas ktorých sa túla mestom, stretáva rôznych ľudí a premýšľa o živote. Holden je dosť špecifická postava často kritizuje ostatných, nazýva ich „falošnými“ a má problém zapadnúť. Na prvý pohľad môže pôsobiť ako drzý alebo negatívny človek, ale postupne čitateľ zistí, že je skôr zranený, citlivý a veľmi zmätený.
Na tejto knihe sa mi páči najmä to, ako realisticky zachytáva pocity mladého človeka. Holden často nevie, čo chce, cíti sa osamelo a nerozumie svetu dospelých a práve to je niečo, s čím sa vie veľa ľudí v našom veku stotožniť. Nie je to klasický „hrdina“, skôr obyčajný chalan, ktorý robí chyby, premýšľa nad vecami a snaží sa pochopiť sám seba.
Ďalšia vec, ktorá sa mi páči, je spôsob rozprávania. Celý príbeh je písaný z Holdenovho pohľadu, takže máme pocit, akoby sa nám priamo zdôveroval. Používa jednoduchý jazyk, slang a často opakuje slová, čo pôsobí veľmi prirodzene. Vďaka tomu kniha nepôsobí ako „nudná klasika“, ale skôr ako úprimná výpoveď človeka.
Zaujímavý je aj samotný názov knihy „kto chytá v žite“. Holden si predstavuje, že by chcel stáť na okraji poľa a chytať deti, aby nespadli z útesu. Tento obraz symbolizuje jeho túžbu chrániť deti pred dospelým svetom, ktorý považuje za pokazený a neúprimný. Je to vlastne jeho spôsob, ako si zachovať nevinnosť.
Kniha ma oslovila aj tým, že nerieši len jednoduchý dej, ale skôr vnútorný svet postavy. Nie je tam veľa akcie, ale veľa myšlienok, pocitov a otázok. Núti človeka zamyslieť sa nad tým, čo je dôležité, čo znamená byť dospelý a či je možné zostať „sám sebou“.
Celkovo si myslím, že Kto chytá v žite je kniha, ktorú by si mal prečítať každý mladý človek. Nie preto, že je povinná alebo slávna, ale preto, že dokáže človeka pochopiť. Ukazuje, že je normálne byť zmätený, mať pochybnosti a hľadať svoje miesto vo svete. A práve preto na mňa pôsobí veľmi ľudsky a úprimne.
