Knihu som si vybrala pretože od jej čítania na ňu nemôžem prestať myslieť. Niečo vo mne zanechala, pocit, že sa nikdy nemáme vzdať a ísť si za svojím snom ako Jana Eyrová. Ľudia na ňu hľadeli s opovrhnutím a nechutnosťou. Jana nebola pekné dievča, bola chudobná, no bohatí ľudia si dosť často neuvedomujú, že peniaze nie sú nič viac ako papieriky, za ktoré sa dajú kúpiť len hmotné veci a často si myslia, že za ne dostanú všetko. Rešpekt, disciplínu, dobrosrdečnosť od druhých ľudí. No Jana dokázala, že nie je dôležité mať rešpekt druhých, že všetko, čo potrebujeme je rešpektovať samých seba, ako povedala: ,,Čím som osamelejšia, čím menej mám opory a priateľov, tým viac si budem vážiť samú seba.“ Aj napriek tomu, že bola žena, nevzdala sa. Muži ňou dosť opovrhovali a nebolo fér, že do spoločnosti zapadli tak ľahko, mohli cestovať a chodiť kam sa im zachcelo. Jana si vždy stála za svojím a nepripúšťala si narážky ostatných, aj keď ju to dosť často pichlo pri srdci. Dokázala, že je dôležité mať priateľstvá, rodinu, oporu a domov, ktorý nikdy nemala, no vždy si vystačila sama. Práve vtedy som si uvedomila, že kniha nie je len o romániku medzi bohatým, chladným mužom a že chudobnej žene ,,učiteľke“, ktorá učila jeho vlastnú dcéru, nie je o láske, je o Jane Eyrovej.
