1. máj a včela medonosná opeľuje a pracovito učí trúdov do láskavej roboty včielky, učí ich ako si majú dávať pozor na sršňov a kedy sa vratiť domov.
Mladý Pišo nemá rád teplo, bojí sa hoc akého hmyzu. Zvieratá mu nevadia. Vypomáha starkému Pišovy v stodole, slamu hádzať ovciam, kravám granule sypať, brigáduje sám od seba, starkỳ lepšiieho nechce, čo by aj chcel veď to je jeho vnuk.
,,Priatelia zas a raz sme sa tu museli takto zísť,“ hovorí Trála notárka z úradu obce Šiesty svetadiel, pokračuje: ,,vypíšte v hárku, ktoré záhonky udržiavate a šmikajte domov!“, znel úradny oznam.
Jandulka a Landulka sú veselé, modrooké, dlhoprsté dvojičky z mestečka. Pôjdu len kam ich nohy zavedú a s nimi psík Fuňo. Nevidí ani na jedno oko. Nepočuje na jedno ucho. Pysk má stlačený dovnútra. Nohy krátke tak vždy nestíha tempu.
Keď prišli aj Jandulka a Landulka k úradu všimli si, že starý Pišo tu ako obvykle nečaká zapísať svoju farmu. Janču a Landu vždy veľmi milo pozdravil, rozhodli sa, že pôjdu za ním a pozrú sa ako sa má, rozveseliť deň a podobne kúpiť ovčie mlieko z jeho farmy. Na farme nikoho nenašli, v diaľke bolo vidno malého Piša.
Záhada starký Pišo bol nezvästný a to sa nestáva nikdy.
Jandula a Landula sa rozhodli po pátrať. Ako prvého zastihli malého Piša prvý podozrivý, poslednýkrát ho videli s ním.
,,Nie nevidel som strýka od obeda sa nevrátil zo šenku čo bol na obede, spýtajte sa tam budú vedieť,“ povedal. Utáranú Doru nevedeli zastaviť hovorila jedno cez druhé čakali sme kým povie niečo k zmiznutému starému mliekarovi ale Dorka čašníčka nás viedla celý čas za nosy.
Keď už sme naozaj dreli ako tie včely a med nám nik nenosil, mrzák z krčmy započul náš rozhovor o stratenóm Pišovi. Až povedal: ,,Leží za horou, predal svoj statok a spil sa pod obraz.“
Jandula a Landula sa smutne tešili o vyriešenej záhade.
A pozemok si uchovala úradníčka Tlára, teta malého Piša.
Koniec.