Autorom tejto knihy je Ľudo Zúbek. príbeh sa odohráva na Slovensku v 19. storočí. Text je rozdelený do 21 kapitol na 167 stranách.
Príbeh rozpráva Eva Jonášová, ktorá síce bola len dedinské dievča, ale bola múdra a vzdelaná, preto pomáhala otcovi v nedeľnej škole. Stala sa kamarátkou a spoločníčkou Adely Ostrolúckej. Keďže boli rovnako staré, tak si dobre rozumeli. Adela mala dobré vzdelanie aj dobrú výchovu. Vedela hrať na klavíri a ovládala veľa cudzích jazykov, ale Slovenčinu ovládala len tak slabo. Preto pán Ostrolúcky navrhol, aby ju Eva doučovala Slovenčinu počas toho ako bude v Zemianskom podhradí. Práve tam bol kaplán Samuel – brat Ľudovíta Štúra, s ktorým sa Adela aj Eva zoznámili. Ľudovít si získal celú rodinu Ostrolúckych svojim vzdelaním a správaním a často ich chodil navštevovať. V Adele prebudil záujem o Slovákov a ich jazyk. Dokonca prehovorila aj mamu a objednali Slovenské národné noviny. Vzťah medzi Adelou a Ľudovítom sa postupne menil a zosilňoval. Nestretávali sa často, ale počas zimy sa Adela aj Eva presťahovali do Prešporku, kde býval aj Štúr. Ten ich zobral do tlačiarne, kde sa Eva zoznámila s tlačiarom Laciakom. Adela sa zamilovala do Štúra na bále v Grasalkovičovom paláci. Štúr mal však politickú kariéru a stal sa poslancom. Jeho vzťah s Adelou mu bol iba príťažou. Venoval sa hlavne národným veciam a vlasti a tak nemal čas na svoj život. Vo Viedni vypukla revolúcia. Ostrolúcki ako zemania mali na celú politiku iný názor ako Štúr a po zrušení poddanstva odišli na Ostrú Lúku a Štúr odcestoval do Prahy. Vzťah medzi Adelou a Štúrom sa prerušil. Ostrolúcki sa neskôr presťahovali do Viedne, kde ich navštívila Eva. Ale netešili sa spolu dlho, lebo Adela ochorela a 18. 3. 1853 zomrela. Neskôr zomiera aj Ľudovít Štúr 12. 1. 1856 keď sa na poľovačke postrelí do nohy. Eva Jonášová sa vrátila domov, kde sa opäť stretla s Laciakom a vydala sa zaňho.
Kniha bola veľmi zaujímavá a ľahko sa čítala. Odporúčam ju každému, kto má rád historické príbehy.
