Alexander Isajevič Solženicyn
Jeden deň Ivana Denisoviča
Táto kniha je podľa môjho názoru jedna z najzaujímavejších kníh na povinné čítanie. Nečítam okrem kníh na povinné čítanie skoro žiadne knihy takže som nemal veľa na výber. A pravdivý popis života v Gulagu je podľa mňa veľmi dôležitý pre ľudí aby si pamätali na minulosť ktorou museli naši predkovia prejsť. Prečítať túto knihu nám dala za úlohu naša pani učiteľka Mária Zimanová. Ako vždy som si najprv pomyslel že zase nejaká kniha na povinné čítanie ale po prečítaní prvej strany som hneď vedel, že táto kniha je iná. Nevedel som sa od nej odtrhnúť. Neustále my pri nej držala zvedavosť, čo sa asi môže stať.
Ostrieľaný trestanci vždy našli nejaký zaujímavý spôsob ako oklamať strážnikov a pravidlá ktorých sa musia držať. Je neuveriteľné ako jednoducho dokážu skúsený trestanci vyriešiť svoje problémy v porovnaní s nováčikmi ktorý vždy dostanú horšiu prácu a majú menej jedla. V diele je opísané ako fungovali tieto pracovné tábory. Nenútili nikoho pracovať každý robil ako vedel. Ale jedlo potrebné na prežitie dostávali celé skupiny nie jednotlivci. Preto sa navzájom poháňali aby celá skupina pracovala a tak sa nik neflákal. Hlavná postava je Ivan Denisovič ktorý zo svojou pracovnou skupinou prežívajú celý deň. Prežívajú ho spolu ale zároveň ho každý prežíva osobitne, každý rieši svoje problémy (číslo na uniforme, dostatok jedla, teplo, cigarety, choroba atĎ….). Ivan Denisovič je veľmi šikovný robotník ktorý neplítva materiálom a vie ho dobre využiť. Vždy myslí na ostatných a tak ostatný myslia naňho. Všetci si navzájom pomáhajú aby prežili kľudný deň bez problémov. Schovávajú si zakázané veci predávajú si ich medzi sebou a obdarúvajú strážcov aby mali lepšiu prácu (na príjemnejšom mieste a jednoduchšiu, niekde kde sa dá ohriať). V celom diele je problém z teplotou keďže sa dej odohráva v špeciálnom tábore na Sibíri kde neustále mrzne.
Z diela by si mali ľudia zapamätať aký život niektorý ľudia mali a ako sa k nemu stavali. Aj napriek náročnému životu na Sibíri dokázali trestanci prežiť aj príjemné chvíle a užiť si to čo mali. Mali by sme si uvedomiť čo všetko máme a čo chceme v porovnaní s týmito trestancami. Je dôležité uvedomiť si ako sa staviame k veciam ktoré máme a troška viac si ich vážiť.