Knihu jedna dobrá vec som si vybrala kvôli tomu, že mi na polici ležala už dlho a čakala kým sa odvážim vziať ju do rúk a pustiť sa do čítania. V kníhkupectve ma zaujala myšlienka knihy a po prečítaní obsahu na zadnej strane som chcela zistiť čo je Olíviina jedna dobrá vec ktorá jej pomohla dať opäť život dokopy. Knihu som dočítať nestihla takže referát bude pozostávať iba z časti ktorú som stihla.
Olivia Broosková žila veľkomestský život v Londýne až po jej rozvod s manželom. Aj keď vedela, že bývalého manžela v takom veľkom meste ako je Londýn stretávať nebude. Rozhodla sa, že už nechce žiť svoj život v začarovanom kruhu a stále robiť to isté dookola. To ju donútilo k myšlienke opustiť Londýn, aj keď vedela, že to nebude jednoduché, napokon sa rozhodla tak spraviť.
Následne začala jej honba za novým bývaním. Spísala zoznam podmienok, ktoré musí bývanie spĺňať a s pomocou realitného makléra začala prechádzať dostupné pozemky. Strávili celý deň prechádzaním od domu ku domu, až napokon prišli k poslednému.
Bol to zanedbaný starý dom na kraji lesa v ktorom nikto nebýval už niekoľko rokov. Už od pohľadu bolo jasné, že dom bude potrebovať nie malú rekonštrukciu. Olivia hneď povedala nie, no po premýšľaní došla k záveru, že to pre ňu bude najlepšie. Aspoň nebude celé dni smútiť a bude mať niečo na práci. Za pár dní si pobalila kufre v Londýne a čakala ju dlhá cesta až do Yorkshire Dales za jej novým životom.
Nový začiatok pre ňu nebol jednoduchý. Hneď na druhý deň sa pustila do rekonštrukcie, ktorá trvala viac ako si myslela. Stále obchod, domov, stavebniny, domov a toto dookola. Pri jednej takejto návšteve obchodu narazila na jedno dievča. Stála tam s pokladňou a papierom, že zbierajú peniaze pre útulok. Olivia prispela a dievča jej dalo do ruky papier s kontaktom. Položila ho doma na stôl a pár dní ignorovala. Jeden večer keď sedela pri stole si to všimla a zistila, že majú internetovú stránku. Začala na telefóne pozerať fotky psov a podmienky adoptácie.
Keď videla tých psov naživo bolo to iné ako na tých fotkách. Všetci boli pekný, no jeden vynikal. Spal u Brendy v kancelárii, kde sa ozývalo jeho chrápanie. Bolo vidno, že je starší ale hneď vedela kto je ten pravý. Keď podpisovala papiere zistila, že nemá ani meno. Pozrela sa na neho a hneď povedala Brende nech tam napíše Harry.
Myslím si, že každý jeden z nás môže nájsť v ťažkých chvíľach aspoň jednu dobrú vec, ktorá nám prinesie trošku radosti. To je aj celá myšlienka knihy. Dúfam, že sa čo najbližšie dokopem k jej dočítaní keďže som to v určenom čase nestihla.