Dlho som premýšľal, ktorú knihu z tých, ktoré som prečítal, si vybrať. Nakoniec som sa rozhodol pre dielo írskeho spisovateľa Johna Boyneho Chlapec v pruhovanom pyžame. Ide o príbeh nevinnosti, silného priateľstva a tragédie, ktorý dokáže čitateľa hlboko zasiahnuť. Kniha je napísaná jednoduchým jazykom, číta sa ľahko, no zároveň v sebe nesie neustále napätie. Autor prostredníctvom príbehu malého chlapca približuje hrôzy holokaustu počas druhej svetovej vojny a poukazuje na kontrast medzi krutosťou dospelých a nevinnosťou detí. Príbeh je rozprávaný z pohľadu osemročného chlapca Bruna, ktorý žije v Berlíne v pohodlí a dostatku. Jeho život sa však náhle zmení, keď sa jeho rodina musí presťahovať kvôli otcovej práci, keďže je vysokým dôstojníkom. Nový dom sa nachádza na opustenom mieste, ktoré Bruno nazýva „Out-Witch“ (Auschwitz). Prostredie je pochmúrne a Bruno sa cíti osamelo, pretože tam nemá žiadnych kamarátov. Z okna pozoruje zvláštne miesto za ostnatým plotom, kde sú ľudia oblečení v pruhovaných pyžamách, vyzerajú smutne a vychudnuto a strážia ich vojaci. Nerozumie, čo sa tam deje, a preto sa rozhodne miesto preskúmať. Pri plote stretne chlapca Shmuela, ktorý je na druhej strane. Je to židovský chlapec, slabý a smutný, no napriek tomu medzi nimi vznikne silné priateľstvo. Chlapci sa pravidelne stretávajú a rozprávajú. Bruno hovorí o svojom živote v Berlíne, zatiaľ čo Shmuel opisuje život v tábore plný hladu, strachu a utrpenia. Bruno síce mnohým veciam nerozumie, no teší sa z nového priateľa. Nosí mu jedlo a trávi s ním čoraz viac času. Ich priateľstvo prejde aj skúškou, keď Shmuel pracuje v Brunovom dome a je obvinený z krádeže. Bruno zo strachu zaprie, že ho pozná, no neskôr si svoju chybu uvedomí, ospravedlní sa a Shmuel mu odpustí. Situácia v rodine sa postupne zhoršuje. Brunova mama začína chápať, čo sa deje v tábore, a rozhodne sa vrátiť s deťmi do Berlína. Bruno však nechce opustiť svojho priateľa. Keď mu Shmuel povie, že jeho otec zmizol, Bruno sa rozhodne pomôcť mu ho nájsť. Oblečie si pruhované oblečenie a podhrabe sa popod plot, čím sa dostane do tábora. V tábore vidí špinu, smrad a množstvo trpiacich ľudí. Spolu so Shmuelom sa vydajú hľadať jeho otca, no dostanú sa medzi skupinu väzňov, ktorých strážnici odvádzajú do budovy. Chlapci nechápu, čo sa deje, no sú prinútení ísť s nimi. V tmavej miestnosti plnej ľudí sa držia za ruky a Bruno hovorí Shmuelovi, že sú najlepší priatelia. Tento moment je veľmi silný, pretože ukazuje silu priateľstva aj v posledných chvíľach. Príbeh končí tragicky, budova je plynová komora a všetci v nej zomrú. Čitateľ si uvedomuje, že obe deti sa stali obeťami krutého systému. Po Brunovom zmiznutí ho rodina hľadá a otec si napokon uvedomí, že jeho vlastná práca spôsobila smrť jeho syna. Dej poukazuje na silu priateľstva, nevinnosť detí a krutosť vojny. Ukazuje, že všetci ľudia sú si rovní a že nenávisť a predsudky vedú len k utrpeniu. Deti nedokážu pochopiť rozdiely medzi ľuďmi, tie sa totiž učia až od dospelých.
Túto knihu som si vybral aj preto, že sa dlhodobo zaujímam o históriu, najmä o obdobie druhej svetovej vojny. Považujem ho za veľmi dôležité, ale zároveň smutné obdobie, ktoré by sa už nemalo zopakovať. Kniha ma zaujala tým, že túto tému spracúva z pohľadu detí, nie ako suchý historický text, ale ako silný a emotívny príbeh. Vyvolala vo mne silné emócie a prinútila ma zamyslieť sa nad tým, ako ľahko sa môžu ľudia rozdeliť a ubližovať si. Ukázala mi, že nenávisť nie je prirodzená, ale naučená. Jej posolstvo je nadčasové. Učí nás myslieť kriticky, postaviť sa proti nespravodlivosti a vážiť si každú maličkosť v živote. Pripomína nám, že nič nie je samozrejmé a že ak prestaneme vnímať utrpenie druhých, podobné tragédie sa môžu zopakovať.
