Maco Mlieč, tichý a nenáročný sluha, zasvätil celý svoj život práci na gazdovstve. Staral sa o kone s láskou a oddanosťou, a hoci gazda mu nikdy riadne neplatil, Maco sa nikdy nesťažoval. Bol spokojný s jednoduchým životom a skromnou stravou.
Jedného dňa sa pri páde z voza Maco vážne zranil a ostal krívať. Už nemohol pracovať s koňmi, a tak ho gazda pridelil k volom. Postupne sa jeho sily vytrácali a nakoniec musel pásť kravy. S pribúdajúcim vekom a chorobou sa Maco obával smrti a túžil sa vyrovnať s gazdom.
Keď sa Macov stav zhoršil, požiadal gazdu o vyúčtovanie. Gazda mu vypočítal mzdu len za jeden rok, čím sa ukázalo, že mu dlhuje 13 zlatých. Maco ho namiesto výplaty prosil o pohreb na cintoríne a nie za plotom, kde boli pochovávaní tuláci. Gazda, dojatý Macovou skromnosťou a oddanosťou, mu sľúbil úctivý pohreb.
Maco, naplnený pokojom, zomrel v telinci. Gazda mu vystrojil krásny pohreb, ktorý si celá obec všimla. Maco Mlieč, tichý hrdina, si aj po smrti získal úctu a uznanie, ktoré si za svoj život zaslúžil.