V príbehu vystupuje chudobný muž, ktorý v zime príde do banky, aby si požičal peniaze na chlieb. Nemá však nič, čím by sa mohol zaručiť, iba zmenku podpísanú niekoľkými ľuďmi. Tie podpisy majú potvrdiť, že mu peniaze vrátia, ak by on sám nevládal. Muž žiada len tridsať korún sumu, ktorá by mu mohla zabezpečiť jedlo pre rodinu. Zanesie zmenku úradníčke, ktorá ju odovzdá riaditeľovi. Ten ju síce pozrie, no nijako na ňu nereaguje a nechá muža čakať. Muž sa pokúša o pôžičku opakovane. Tvrdí, že sa môže zaručiť aj sám, ale riaditeľ mu to neuzná. Riaditeľ sa dokonca pýta, či má muž aj majetok tých ľudí, čo sa mu na zmenku podpísali, ale ani to nepomáha. Chudobný muž odchádza s neúspechom. Nevzdáva sa však a po dvoch dňoch sa vracia do banky s novou zmenkou. Opäť sú tam tí istí ľudia, ktorí ju podpísali, ale tentoraz sa v banke nachádza viac posudzovateľov. To hrá v jeho prospech. Muž vysvetľuje, že už skoro pôjde do fabriky a že potrebuje len pár korún, aby mal čo dať rodine na stôl. Spomína, ako sa musel hanbiť a schovávať, že nič nemá. Je z neho cítiť zúfalstvo, no zároveň aj vôľu prežiť a postarať sa o svojich najbližších. Riaditeľ si napokon uvedomí, v akej ťažkej situácii muž je. Jeho ľudskosť zvíťazi nad predsudkami a zmenku schváli, muž tak dostane požičané peniaze. Chudobný muž sa s veľkou úľavou a vďakou zoberie, lebo už vie, že hneď ráno pôjde do fabriky a žena sa nebude musieť báť, že rodina ostane bez jedla.
