Hlavným hrdinom Priepasti a rozprávačom je mladík menom Adam, ktorý pracuje v informačnom centre vo Vysokých Tatrách. Vďaka nudnej práci má zdanlivo bezproblémový život, no v skutočnosti každý deň bojuje s vlastnými démonmi a fóbiou z výšok, ktorou trpí od smrti svojho otca.
Vytiahnuť z ulity sa ho snaží iba kamarát Miro, ktorý pracuje ako horský záchranár a v príbehu funguje ako presný protipól k introvertnému Adamovi. Na jednej spoločnej túre sa dostanú do neprístupnej doliny, kde objavia telo mladého turistu. Zdá sa, že mladík dobrovoľne skočil zo skalnej plošiny nad ním, no postupné odkrývanie minulosti ukáže, že celá dolina je už od nepamäti magnetom na podivné nehody a samovraždy.
Koľko pravdy sa skrýva v povedačkách, že neznáma sila v doline núti ľudí skočiť do priepasti? Potreba čeliť vlastnej fóbii a zistiť pravdu Adama privedú späť, aby sa na vlastnej koži presvedčil, aké je to stáť na hrane prázdnoty, príčetnosti a reality.
Priepasť je hĺbkovou sondou do ľudského podvedomia, venuje sa fóbiám a vnútornému konfliktu, kde na jednej strane stojí morbídna zvedavosť a na druhej pud sebazáchovy. Nastavuje nám zrkadlo, ktoré však neodráža pravdu, ale ukazuje zraniteľnosť a pokrútenú logiku našej mysle, na ktorú sa nemôžeme spoliehať. Práve to je v príbehu hlavným zdrojom úzkosti, ktorú čitateľ pociťuje na každej stránke. Najväčšou slabinou románu sú príliš časté psychologické úvahy a opakujúce sa myšlienky, ako by sa autor obával, že čitateľ ich na prvýkrát nepochopí.