Knihu Jozef Mak od autora Jozef Cíger-Hronský som čítala ako povinné čítanie do školy. Táto kniha ma celkom zasiahla. Nebola to kniha, kde sa stále niečo dramatické deje, ale skôr príbeh, ktorý ukazuje život taký, aký naozaj vie byť – ťažký, nespravodlivý, unavujúci a niekedy aj dosť osamelý.
Hlavnou postavou je Jozef Mak, obyčajný človek, ktorý od života nedostane nič zadarmo. Už od začiatku jeho života je cítiť, že to nebude ľahký príbeh. Jozef vyrastá v prostredí, kde nie je veľa lásky, istoty ani pokoja. Postupne prežíva rôzne ťažké situácie, sklamania, straty a problémy, ktoré ho sprevádzajú skoro celý život. Práve to ma na tejto knihe zaujalo asi najviac – že neukazuje nejakého výnimočného hrdinu, ale obyčajného človeka, ktorý len jednoducho žije a snaží sa vydržať všetko, čo mu život prinesie.
Počas čítania som mala pocit, že Jozef Mak je vlastne symbol človeka, ktorý stále nesie nejakú bolesť, povinnosť alebo trápenie, ale aj tak ide ďalej. Nie je to postava, ktorá by mala dokonalý život alebo šťastný osud. Skôr naopak. Veľakrát som pri čítaní cítila ľútosť, smútok a aj určitú bezmocnosť, pretože niektoré veci, ktoré prežíval, boli naozaj ťažké. Zároveň som si ale uvedomila, že práve preto je táto postava taká silná. Nie preto, že by bol nejaký hrdina v klasickom zmysle slova, ale preto, že napriek všetkému stále žije ďalej.
Na tejto knihe sa mi páčilo, že bola veľmi ľudská a pravdivá. Autor sa nesnažil život prikrášliť ani z neho robiť niečo ideálne. Skôr ukázal, že život obyčajného človeka môže byť plný práce, bolesti, nepochopenia, vzťahových problémov a neustáleho boja. Myslím si, že práve preto má táto kniha takú silu. Nie je to príbeh, pri ktorom si človek povie, že je pekný a oddychový, ale skôr príbeh, ktorý v ňom niečo zanechá.
Veľmi silnou témou v tejto knihe bola podľa mňa aj samota. Aj keď Jozef nie je úplne sám, často som mala pocit, že svoje trápenie nesie hlavne vo vnútri a že mu málokto naozaj rozumie. To vo mne zanechalo dosť silný dojem, pretože niekedy sa človek môže cítiť osamelo aj medzi ľuďmi. Kniha tak podľa mňa nehovorí len o jednom mužovi, ale o mnohých ľuďoch, ktorí sa celý život snažia zvládať veci, aj keď ich nikto veľmi nechápe.
Počas čítania som si uvedomila aj to, že autor cez Jozefa Maka ukazuje, aký ťažký bol kedysi život obyčajných ľudí. Nebolo v ňom veľa možností, pohodlia ani ľahkých riešení. Ľudia museli veľa vydržať a často len prijímať to, čo im osud priniesol. To sa mi zdalo veľmi silné, pretože dnes si človek niekedy ani neuvedomuje, aké náročné to kedysi mohlo byť. Táto kniha ma preto prinútila viac sa zamyslieť nad životom, nad ľudskou odolnosťou a nad tým, čo všetko dokáže človek uniesť.
Som rada, že som si ju prečítala, pretože Jozef Mak vo mne nezanechal len smutný pocit, ale aj rešpekt k človeku, ktorý aj napriek všetkému stále pokračuje ďalej. Myslím si, že hlavná myšlienka tejto knihy je práve v tom, že život nemusí byť ľahký ani spravodlivý, ale človek v sebe často nájde silu vydržať viac, než si myslí.
Knihu by som odporučila hlavne tým, ktorí majú radi diela s hlbšou myšlienkou a nechcú čítať len niečo jednoduché. Je to príbeh, ktorý v sebe nesie veľa smútku, pravdy a života. A práve preto má podľa mňa svoje miesto medzi knihami, ktoré si človek určite zapamätá.
