Za horami, za dolami, za lesmi, za dolina, bolo mesto, ktoré veľmi znečisťovalo prírodu. Hádzali odpadky do lesa, do riek, morí, oceánov, atď. Vo veľkých továrňach spracovávali plasty a ovzdušie tým veľmi znečisťovali. Našťastie tam žil jeden zberateľ zlatých veveríc meno Kado Thorn. Bol to veľký vedec a vynašiel stroj času. Bál sa ho zapnúť, lebo nevedel, ako funguje. Jedného dňa sa rozhodol, že zájde za jeho kamošom Midas, aby mu ukázal jeho stroj času. Midas mu neveril. Kado Thorn sa naštval a zaviedol ho do jeho laboratória. Stále nebol presvedčený, tak ten stroj zapol, a ich to vtiahlo dnu. Vrátili sa do minulosti dvesto päťdesiat miliónov rokov pred našim letopočtom. Midas sa bál, lebo si myslel, že sú v dobe dinosaurov, ale Kado Thorn vedel presne, kde sú, lebo to nastavil. Povedal mu, aby sa nebál, lebo sú v dobe veveric. A zrazu na nich spadla sieť. ,,Zaútočili na nás veverice!“ zakričal Kado. Veverice ich odniesli do ich domova. Chceli ich upáliť. Keď ich niesli do sopky, všetci kričali : ,,u-pá-liť, u-pá-liť.“ Ale keď Kado vytiahol zlatú vevericu, všetky veverice zmrzli. Veverice si myslel, že sú to bohovia zlatej veverice. Začali ich uznávať. Midas a Kado sa stali kráľmi ich sveta. Jedného dňa po niekoľkých rokoch sa rozhodli, že začnú inváziu na dnešnú dobu, aby už ľudia prestali znečisťovať našu planétu. Kado vytvoril nový stroj času aby sa tam mohli dostať. Keď ho zapol, zabudol prepnúť na budúcnosť a polovicu vojska to vtiahlo. Nakoniec to vypol a nastavil na budúcnosť. Zase sa tam báli ísť. Počas toho, ako čakali, sa zbalili, pobrali asi tristo atómových bômb Little Boy, veľa pušiek granátov a raketoplánov. Ženy brali jedlo, vodu aby prežili. Keď veverice skočili do portálu všetky pokapali kvôli klíme. Všetko sa tam rozsypalo. Tých tristo atómoviek vybuchlo a odpálilo polku sveta. Keď Midas a Kado skočili do portálu, tak na všetko, čo sa stalo, zabudli. Zjavili sa v pustatine. Nevedeli čo sa stalo, tak si zobrali posledný raketoplán, ktorý prežil a odleteli na Slnko kde prežili výborný život.