Kniha My deti zo stanice Zoo je fakt silný a úprimný príbeh o Christiane,
ktorá sa k drogám dostala už ako veľmi mladá. Dej sa odohráva v Berlíne a ukazuje
drsnú realitu dievčaťa, ktorá skončí na stanici Zoo a postupne padá do závislosti.
Najviac ma na knihe zaujalo, že je napísaná bez príkras. Autori nič neskrývajú
a opisujú všetko tak, ako sa to stalo. Práve preto sa to niekedy nečíta ľahko.
Vidíme, ako sa Christiane mení, ako jej drogy ničia zdravie a vzťahy s rodinou. Je
šokujúce, ako rýchlo sa človek môže dostať do problémov a ako ťažko sa z nich
potom hľadá cesta von.Tento príbeh mi dal úplne iný pohľad na vtedajší Berlín.
Uvedomila som si, že život mladých ľudí bol vtedy v mnohom komplikovaný a čelili
fakt ťažkým situáciám. Kniha mi tiež otvorila oči v tom, aké nebezpečné sú drogy v
skutočnosti. Už to nie je len nejaká teória, ale videla som ich reálne následky na
konkrétnom človeku.Najviac ma zasiahlo to, že stačí pár zlých rozhodnutí alebo zlé
prostredie a celý život sa môže otočiť o 180 stupňov. Je to jasný dôkaz toho, že
človek sa na zlú cestu dostane skôr, než si stihne uvedomiť následky.
Aj keď je kniha smutná, podľa mňa by si ju mal prečítať každý v mojom veku.
Ukazuje realitu bez filtrov a slúži ako silné varovanie pred drogami a zlými
rozhodnutiami.
