Aj cez to že v knihe Kam zmizka Aljaška od John Greena bolo veľa vecí, s ktorými som sa
nestotožnoval, zapáčila sa mi a zaujala ma.
Príbeh sa začína scénou kďe spoznáme zaťiaľ iba Milesa. Šestnásťročného stredoškoláka, ktorý
je hlavnou postavou a rozprávačom románu. Miles sa stáva novým šťudentom prípravnej školy v
Culver Creek. Je to dobrý študent, ktorého fascinujú posledné slová známych ľudí a obľubuje
čítanie biografií. Na Culver Creek prišiel aby našiel zmysluplnejší život. Môžme povedať, že sa mu
to aj podarilo. Kedže z toho, že nemal kamarátov, mal nudný život si v Culver Creeku vybudoval
zábavnejši život a získal aj keď nie veľa, ale pár verných kamarátov. Spoznal Aljašku, do ktorej sa
zamiloval a prvýkrat bol naozaj šťastným až kým nestal neočakávaný zvrat.
Na Milesa nemám hlboko pozitívny ani megatívny názor. Hoci mi prišiel ako čudák, špr a
zbabelec ku koncu sa z neho stal chlap.
Teraz sa kus vyjaďrím k Aljaške, kedže na ňu mam viac záporný než kladný názor. Milesova
kamarátka a láska. Na Aljaške sa mi jedine páčila jej inteligencia, všetko ostatné na nej mi vadilo.
Náladovosť, hlúpe činy, prehnané reakcie a komplikovanosť. Prenasleduje ju smrť matky, ktorej
bola svedkom ako dieťa a cíti sa za ňu vinná. Osobne som si myslel, že to až veľmi preháňa a
zbytočne sa nad tým stále zamýšľa, pretože aj tak už to nedokáže zmenit. Celé to riešila
alkoholom, fajčením a k tomz všetkému si svoje kompmexy vybíjala na ostatných. Pre mňa sú
ľudia ako ona úbohí a zbabelí.
Aj cez všetko toto ma však ku koncu šokovala jej smrť. Takýto zvrat som naozaj nečakal. Dosť
ma zaujímalo čo sa vlastne stalo a uznávam, že ma záver veľmi nepotešil, kedže sme sa
nedozvedeli či to bola len dopravná nehoda alebo samovražda. Veľmi som potom premýšľal a
snažil sa nájsť odpoveď, ale ani sám autor nezodpovedal túto otázku.
Na tejto knihe som sa však dokázal aj zabaviť, boli tam veľmi vtipné scénky. Obľúbil som si
Chipa, ktorý má naozaj dobrý zmysel pre humor a zároveň mi pripomínal jedného môjho kamoša.
Túto knihu som si vybral, preto lebo nie je typom akým bežne čítam. Romány nie sú pre mňa, ale
tento bol iný. Nie sú v ňom presladené momenty, kedy máte chuť odhotiť knižku na opačný koniec
izby z toho ako vám je trápne. Taktiež aj keď je považovaná za román hoavnou témou a motívim
nie je láska. V tomto príbehu nie je dôležitý vzťah Milesa a Aljašky, ale to aby sme začali vnímat
veci z inej perspektívy. Má nám ukázať ako sa nám dokáže v jednej chvíľke zmeniť celý život. Dať
nám do povedomia, že všetci máme problémy, o ktorých nehovoríme, avšak nemali by sme ich
riešiť návykovými látkami. Taktiež autor chcel poukázať na to ako smrť dokáže ovplyvniť veľké
množstvo ľudí. Či už to bola samovražda alebo len hlúpe rozhodnutie sadnúť za volant pod
vplyvom alkoholu stále z toho vychádza jedno a to isté, že život si musíme vážiť a nemôžeme veci
brať za samozrejmosti, ani sa nenazdáme a môžeme o nich v zlomku sekundy prísť. A ako
posledné zobrazuje to, ako sa s touto stratou vyrovnávajú jednotlivé osoby, nie každý sme rovnaký
a reagujeme inak.
Táto kniha mi dala do života viac ako som si myslel. Som rád, že som ju dočítal a neodložil po pár
prečítaných stranách niekde na poličku, kde by na ňu len padal prach.