Kniha R.U.R. bola pre mňa čitateľským orieškom, lebo som ju čítal v českom jazyku a je to divadelná hra. Teda bolo to niečo iné, ako som bol zvyknutý čítať doteraz, ale zvládol som to a celkom ma to aj bavilo a kniha sa dala zvládnuť, pokiaľ sa človek do toho dostal.
Literárny druh je dráma a žáner knihy je (sci-fi) tragédia. Kompozícia divadelnej hry: zoznam a krátky popis osôb, predohra a 3 dejstvá.
Dej sa odohráva na Rossumovom ostrove v budúcnosti. Témou knihy je upozornenie na problematickosť pokroku a na to, že nakoniec je vždy najdôležitejšia láska.
Kniha má predohru a 3 dejstvá. Využíva sa tu retrospektíva – chronológia, priama reč jednotlivých postáv.
Hlavnou postavou je Harry Domin. Bol to riaditeľ Rossum´s universal robots (Rossumovi univerzálni roboti). V predohre bol opísaný ako asi 38 ročný, vysoký, oholený muž. Ďalšou hlavnou postavou bol staviteľ Alquist. Bol starší než ostatné hlavné postavy, zvyčajne bol nedbanlivo oblečený a mal na sebe veľa dlhých, prešedivených vlasov a fúzov. Inými dôležitými postavami boli aj dr. Hallemeier, konzul Busman, Helena Gloryová, dr. Gall, a inžinier Fabry.
Vedľajšími postavami boli roboti. Roboti boli úseční v pohyboch a výslovnosti, bez výrazných tvárí a upreného pohľadu.
V predohre prichádza dcéra prezidenta Gloryho Helena Gloryová navštívila Harryho Domina na Rossumovom ostrove, aby sa pozrela na továreň na robotov. Domin jej samozrejme vyhovie, lebo sa do nej zaľúbil. Keď do Dominovej kancelárie prídu Hallemeier, Gall, Fabry, Busman a Alquist, Helena si ich pomýlila s robotmi. Keď vysvitla pravda, Helena sa cíti trápne a povie, že vlastne prišla v mene Ligy humanity za oslobodenie robotov. Oni jej vysvetlia ako práca robotov znižuje ceny výrobkov, napr. chlieb a látka a že roboti sa oslobodiť nedokážu, lebo nemajú vlastnú dušu a nič iné okrem továrne nepoznajú. Všetci sa do nej na prvý pohľad zaľúbia. Keď v kancelárii zostanú opäť iba Helena a Domin, Domin ju požiada o ruku.
Prvé dejstvo.
Dej sa v 1. dejstve odohráva o 10 rokov neskôr od predohry. Helena je na ostrove presne 10 rokov a práve v tento deň dostane od všetkých darček. Na ostrove sa im dobre žije, no po celom svete sa začínajú kopiť problémy. Roboti sa začínajú búriť, na Balkáne spôsobili vojnu a v Havre si dokonca založili svoju prvú organizáciu. Ešte k tomu zistili, že vo svete sa prestali rodiť deti. Helena je vystrašená a všetci ju upokojujú, no ona koná na vlastnú päsť. Presvedčí dr. Galla, aby robotom pridal gén citu a ona sama spáli Rossumov rukopis výroby hmoty života potrebnej pre vznik nových robotov. Na poštovej lodi, prvej za dlhý čas, čo dorazí na ostrov, príde správa, v ktorej Roboti sveta vyhlasujú človeka za nepriateľa a vyhnancu vesmíru. V čase príchodu správy sú ľudia na ostrove poslednými žijúcimi ľuďmi sveta.
Druhé dejstvo.
Potom, čo roboti vyvraždili celé ľudstvo, ostávajú poslední ľudia sveta obkľúčení na ostrove, lebo nestihli uniknúť na pripravenú loď, ktorá by ich odtiaľ odviezla. Fabry napojil plot, aby robotov zabil, ale nepomohlo. Ale keď sa Busman snaží vyjednať mier, omylom sa dotkne plota a zomrie. Následne sa roboti zmocnia elektrárne a po výpadku prúdu vstupujú do domu a zabijú všetkých, okrem Alquista, ktorý ako jediný z preživších pracoval rukami a vedel robotov vyrábať.
Tretie dejstvo.
3. dejstvo sa odohráva o niekoľko rokov neskôr. Alquist je posledný žijúci človek na Zemi. Roboti zistili, že približne o 20 rokov aj oni vymrú a preto chceli od Alquista Rossumov dokument. No a keď roboti zistili, že recept výroby bol zničený, žiadajú od Alquista jeho rekonštrukciu. Ten, uvedomujúc si potrebu zachovania, keď už nie ľudskej, tak aspoň rasy robotov, snaží sa pokusmi prísť na spôsob ich výroby – neúspešne. Jedného dňa si všimne dvoch robotov – Prima a Helenu, ktorí sa pri vzájomnom rozhovore smejú. Odhaľuje v nich lásku, nakoľko jeden sa chce obetovať za druhého, keď ich chce pitvať. Posiela ich preto do sveta, symbolicky ako Adama a Evu, aby zachovali pokolenie.
