Prečítal som knihu Kde všade som (ne)zomrel od Petra Popluhára a musím povedať, že ma veľmi zaujala. Je to príbeh o hľadaní seba samého, o životných zážitkoch a skúsenostiach, ktoré môžu ovplyvniť našu cestu životom, a to všetko zaujímavým a miestami až šialeným spôsobom. Kniha je rozdelená do niekoľkých kapitol, ktoré nás vedú rôznymi miestami a časovými obdobiami, a hlavne nám ukazujú autorov pohľad na život, smrť, a čo medzi tým.
Hlavný protagonista, ktorým je autor sám, sa v knihe vydáva na veľmi osobnú cestu, ktorá začína v okamihu, keď si uvedomí, že vlastne nevie, čo to znamená žiť. Počas svojich ciest a skúseností sa autor často zamýšľa nad tým, čo sa stane s človekom po smrti, a skúma, aký je vlastne rozdiel medzi životom a smrťou. V knihe sa to všetko prelína s mnohými situáciami, ktoré sú v jeho živote dôležité, ako napríklad rôzne zranenia, ťažkosti a ďalšie nešťastia, ktoré ho sprevádzajú.
Jedným z najzaujímavejších momentov knihy je, keď autor opisuje svoju skúsenosť s vlastným nešťastím, ktoré ho takmer stálo život. Tento zážitok ho viedol k ďalším otázkam o tom, ako sa vlastne dostávame k tomu, že žijeme, a čo všetko musíme prežiť, aby sme sa cítili naozaj živí. Zároveň nám autor ukazuje, ako sa cez tieto zážitky učí o svojich vlastných limitoch a o tom, čo mu vlastne prináša pocit naplnenia a šťastia.
V ďalších kapitolách knihy sa dozvedáme, ako sa autor vyrovnáva so svojím strachom zo smrti a čo všetko prechádza v snahe nájsť pokoj. Cez rôzne miestnosti, zranenia a nebezpečné situácie sa dostáva k určitému pochopeniu, že vlastne nikdy nevieme, čo nás čaká, a že smrť je len nevyhnutným pokračovaním života. V tejto časti knihy sa autor zameriava aj na to, ako je dôležité naučiť sa žiť naplno, pretože život je nepredvídateľný a smrť môže prísť kedykoľvek.
Počas svojej cesty sa Popluhár tiež stretáva s rôznymi ľuďmi a miestami, ktoré majú na jeho život zásadný vplyv. Mnohé postavy v knihe majú svoj vlastný príbeh a dopĺňajú tak celkový obraz o autorovom vnímaní života a smrti. Kniha je teda akýmsi zbierkou zážitkov, ktoré sa spájajú do jedného uceleného príbehu o hľadaní pravdy a významu života.
Celkový dojem z knihy je taký, že sa nejedná len o priamy príbeh, ale aj o zamyslenie sa nad otázkami, ktoré sú často tabuizované – smrťou, zraneniami a našimi najväčšími strachmi. Autor sa nevyhýba týmto náročným témam a veľmi otvorene nám ukazuje svoje myšlienky a pocity. Aj keď sa niektoré pasáže môžu zdať trochu temné, Popluhár sa nikdy nesnaží byť zbytočne ťažký alebo pesimistický. Naopak, jeho štýl písania je živý, plný humoru a sebairónie, čo dodáva knihe špecifický nádych.
Kniha Kde všade som (ne)zomrel ma zaujala nielen svojím obsahom, ale aj tým, ako autor dokáže spracovať ťažké témy s ľahkosťou a humorom. Nejde len o príbeh o smrti, ale aj o príbeh o tom, ako sa dá vyrovnať s rôznymi životnými skúškami a nájsť si cestu k vlastnému sebauvedomeniu. Celkovo som si knihu veľmi užil a myslím si, že každý, kto má rád príbehy, ktoré sú nielen zábavné, ale aj hlboké a podnetné, si ju určite nájde.
