Keď Bačík z Chochoľova umrie je príbeh odzrkadľujúci klamstvo v spoločnosti. Na začiatku diela sa opisuje dedinský život a čitateľovi sa predstavuje hlavná postava menom Ondrej Tráva. Ondrej je kupec, ktorý chodí po trhoch a jarmokoch a používa svoju praktickú inteligenciu na to, aby si zarobil. Neskôr ide do miestneho hostinca, krčmy, kde pije pivo. V krčme je v jeho blízkosti pri jednom stole skupina mužov. Sedí tam vyobliekaný pán, o ktorom sa neskôr Ondrej dozvie, že sa volá Aduš Domanický. Aduš sa na Ondreja pozrie po tom, čo povedal svojej skupine vtip a Ondrej ich odpočúval a začal sa smiať. Po chvíľke je Aduš ešte viac opitý, ale väčšina jeho skupiny už odišla domov, lebo bol večer. Potom pozval Ondreja ku stolu a začali sa rozprávať. Aduš mu hovoril o tom, že má bohatého uja, ktorý býva v Chochoľove a že keď zomrie tak jeho bohatstvo mu prenechá a že potom bude bohatý a splatí svoje dlhy, opraví dom čo zdedil atď. Potom povedal Ondrejovi, že mu za výbornú cenu predá javory a tak Ondrej zaplatil vopred časť. Na ďalší deň, keď si ich mal Ondrej prísť vyzdvihnúť nemôže prísť a tak príde pár dní na to. Keďže tam prišiel neskoro a nechcel, aby musel u bohatého človeka večerať a spať, keďže nepozná ich etiketu, tak poprosil ľudí v dedine, aby ho ubytovali. Ráno sa preto vydá k Adušovi a vidí schátraný veľký dom. Vedľa domu je postavený menší domček, v ktorom býva Aduš. Adušovi zamestnanci prezradia Ondrejovi pravdu o Adušovi, že žiadne javory nikdy nemal, že ten dom chátra a že ho nechce opraviť, lebo nemá peniaze a že je to klamár, ktorý klame o svojej spoločenskej vrstve. Taktiež mu poradí vypýtať si miesto javorov jasene, lebo pod nimi je pochovaná Adušova rodina, tak tie nemôže predať, lebo ich nechce vykopať. Príde teda za Adušom, nahnevaný ho zobudí. Aduš sa vyhovára na báčika z Chochoľova a taktiež že tie javory mal, ale musel ich predať aby nezhnili. Ondrej teda navrhne Adušovi, nech mu dá miesto sľúbených javorov jasene. Aduš sa zamyslí a potom sa ponaučí a potom peniaze aj vráti. Neskôr báčik aj zomrie, ale nenechal Adušovi dedičstvo. Aduš tak ostáva s takmer prázdnymi rukami a nedôverou od ľudí.
Dielo odporúčam, lebo prečítať ho netrvá v porovnaní s inými knihami tak dlho a má zaujímavý dej. Mne sa kniha páčila.