Kniha Duna od Frank Herbert ma úplne pohltila svojou hĺbkou a atmosférou.
Už od prvých strán som cítil napätie a zvláštnu posvätnosť sveta Arrakis.
Prostredie púštnej planéty je drsné, no zároveň fascinujúco krásne a mystické.
Príbeh Paula Atreida vo mne vyvolával obdiv, ale aj strach z moci a osudu.
Politické intrigy a boj o korenie ma držali v neustálom napätí.
Často som mal pocit úzkosti, pretože nič v tomto svete nie je čiernobiele.
Autor majstrovsky buduje filozofické myšlienky o viere, moci a predurčení.
Pri niektorých scénach som cítil beznádej, inokedy silnú nádej a odhodlanie.
Duna nie je len sci-fi, je to hlboký a emocionálny zážitok.
Po dočítaní vo mne zostal pocit úžasu a rešpektu k veľkoleposti tohto diela.
