Kniha ,,Lina a vianočný tučniak Lumi“ je milá rozprávka. Ide o dievčatko ktoré má mamu ktorej životný sen je ísť na Antarktídu sledovať tučniakov. No ale Lina by bola deväť mesiacov u starých rodičov, keby jej mama odišla na Antarktídu. Ocka nemala lebo aj on sa zaujímal o tučniakov ale, keď ešte bola Lina malá na Antarktíde zahynul. Lina sa preto o mamu bála, lebo ju nechcela stratiť ako ocka. Tak sa jej ponúkla že pôjde s ňou. Mama s tým najprv nesúhlasila, ale potom jej to nakoniec schválila. Lina mala najlepšiu kamarátku Elišku, no ale bála sa jej to povedať. Totiž bála sa že za deväť mesiacov čo tu nebude si nájde inú kamarátku. Ale nakoniec sa jej to odhodlala povedať. Kamarátka to pochopila… síce jej to bolo ľúto. O pár dní neskôr už leteli na Antarktídu. Keď pristali Lina mala zvláštny pocit. Mama sa tam spoznala s jej novými kolegami s ktorými si rozumela. Amelie a Matti. Hneď čo pristali tak išli na základňu, už bol večer tak si išli lahnúť. Na druhý deň si išli poobzerať Antarktídu. Na potulkách po zasneženom pobreží objaví zvláštneho tučniaka. Nemá typickú čiernobilu farbu ako ostatní- je svetlohnedý. Hneď ho začne sledovať a netrvá dlho, kým zazre ešte čosi čudnejšie… starú pirátsku loď ktorá kotví na mori medzi kryhami. No sotva však žmurkne, loď sa stratí. Lina si len myslela že má bujnú fantáziu. O pár dní neskôr natrafí na chlapca menom Julien oblečenom v staromódnom kabáte, ktorý jej tvrdí, že priplával na lodi spolu s ďaľšími námorníkmi odhodlaním nájsť svetlohnedého tučniaka. Lina a Julien to ihneď išli ohlásiť na základňu, a spolu s ostatnými išli zachrániť svetlohnedého tučniaka. Napokon sa im to podarilo a Lina s mamou spokojne išli domov. Line bolo sem tam za Antarktídou smutno, ale zároveň bola šťastná že sa všetko dobre skončilo. Doma všetko porozprávala jej kamarátke ktorá jej zostala verná.
