V krajine Florens terra, kde zem podľa mena naozaj prekvitala, žili bohatý ľudia, ktorí mali všetkého nadostač pre jej zdravú pôdu. Väčšina ľudí síce bola bohatá, ale závistlivá a postupne chcela viac. Jeden deň krajina pre ich zlobu začala schnúť, a každým rokom sa premieňala, až ju obyvatelia prezvali na Arida terra. Ľudia sa stali ešte nespokojnejšími, pretože stratili to, čo ich robilo bohatými. Medzi nimi bol človek menom Bonum, ktorý bol ako jediný obyvateľ Arida terra dobrý. O zem sa staral ako o svoju dušu a srdce a napriek suchu bol vďačný, že má, čo jesť. V jedno včasné jarné ráno, keď sa Bonum prišiel poprechádzať sa do svojej záhrady ako zo sna sa mu ozval hlas, ktorý prehovoril: ,,Chcem ta odmeniť za tvoju dobrotu, želaj si čo chceš a ja ti to splním.“ Bonum bol najprv zaskočený, ale potom pokojne odvetil: ,,Ak si naozaj môžem priať, čo chcem, tak ťa prosím, aby si mi vyplnil túto moju prosbu: Všade, kde prejdem, nech sa zaseje láska, pokoj, radosť a vďačnosť, ale tak, že o tom nebudem vedieť.“
Hlas odpovedal: ,,Dobre si si vybral, nech sa tak stane.“ Bonum sa hlboko poklonil a povedal: ,,Vďaka Ti!“ Bonum sa potom akoby vytrhol zo sna a povedal si: ,,Asi som iba zaspal, ale naozaj krásny sen“. Po skromných raňajkách sa šiel prejsť po meste. A naozaj, miestami, kde prešiel, ľudia sa stávali láskavejšími a dokonca namiesto Bonumovej stopy na zoschnutej zemi vyrástla zelená tráva s krásnymi kvietkami. Plody nových stromov rozvoniavali a krajina sa čoraz viac podobala na starú Florens terra. Neskôr sa zmenila ešte viac, nielen, že bola krajšia, ale bolo v nej plno lásky a čarovného pokoja. Obyvatelia ju do tretice premenovali, ale už nie na Florens tessa, ale na Terra Amoris.