Táto kniha na mňa pôsobila úplne intenzívne, najmä preto, že odhaľuje vnútorné konflikty človeka v zložitom období, akým bola povojnová spoločnosť. Sledujeme hlavného hrdinu, ktorý sa snaží nájsť svoje miesto v svete, ktorý sa zmenil a ktorý je plný nejasných morálnych hraníc. Už od prvej kapitoly som cítila napätie a zároveň neistotu, ktorá sprevádza celý príbeh. Autor veľmi presne zachytáva atmosféru času a miesta, čo vo mne vyvolávalo pocit, že som tam spolu s postavami.
Najviac ma zaujala psychológia postáv. Nie sú čiernobiele – ich rozhodnutia sú často ťažké a zložité, niekedy som s nimi nesúhlasila, inokedy som im úplne rozumela. Zaujalo ma, ako autor zobrazuje vnútorný boj hlavného hrdinu medzi vlastnými túžbami a očakávaniami spoločnosti. Čítala som a zároveň som si predstavovala seba na jeho mieste – či by som sa dokázala zachovať rovnako alebo by som urobila inak.
Veľmi sa mi páčilo, že kniha sa nezaoberá len vonkajším dejom, ale hlavne vnútorným svetom postáv. Tatarka používa opis a dialóg tak, aby som mala pocit, že rozumiem motívom každého rozhodnutia. Po dočítaní som cítila určité znepokojenie – príbeh ma nútil premýšľať o morálke, voľbe a zodpovednosti človeka voči sebe aj voči spoločnosti. Myslím, že práve toto je dôvod, prečo je kniha nadčasová