Kniha bola veľmi pútavá a vtiahla ma do deje svojim príbehom. Bola to prvá kniha ktorú som od Dominika Dána čítala a určite budem pokračovať ďalej v čítaní jeho kníh.
Ústredným motívom diela je vyšetrovanie nálezu dvoch zhorených tiel v byte na sídlisku, pričom dejová línia sa zameriava na odhaľovanie komplikovaných rodinných vzťahov, žiarlivosti a psychického rozkladu páchateľa.
Z hľadiska naratívnej štruktúry a kriminalistického obsahu sa autor sústreďuje na prácu detektívov z oddelenia vrážd (Richard Krauz a Jozef Fischer), ktorí čelia nielen technickým prekážkam pri identifikácii obetí v dôsledku pôsobenia vysokých teplôt, ale aj etickým dilemám vyplývajúcim z názvu diela. Metafora „krv nie je voda“ v kontexte Dánovej tvorby nereprezentuje len biologickú príbuznosť, ale predovšetkým nezvratnosť násilného činu v rámci rodinnej jednotky a fatálne následky domáceho násilia. Román detailne vykresľuje postupovú rutinu operatívcov, od obhliadky miesta činu cez analýzu súdnolekárskych posudkov až po psychologický nátlak počas výsluchov.