Hviezdoslav napísal toto básnické dielo pár týždňov po vypuknutí konfliktu, ale v Rakúsko-Uhorsku počas vojny nebolo možné tlačiť. Šírili sa teda ústne alebo opismi (ako samizdat). Ako samostatné knižné dielo vyšli v roku 1919. Počas vojny bol originálny rukopis ukrytý v dolnokubínskom evanjelickom kostole, ktorý sa nachádzal vedľa Hviezdoslavovho domu.[1] V súčasnosti sa rukopis nachádza v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine.[2]