Kto chytá v žite – J .D. Salinger
Rozprávanie príbehu začína vylúčením Holdena zo školy Pencey. Ešte pred odchodom však
navštívi svojho starého profesora, pána Spencera, následne sa vráti do školy po veci a po hádke
so spolužiakom ktorému napísal zlý esej odchádza zo školy skôr ako mal. Vydá sa do New Yorku
a tam zažíva tri dní plné zážitkov. Ubytuje sa na hoteli kde sa stretne s prostitútkou, niekoľkokrát
sa vydá do baru a tiež ide na rande s bývalou priateľkou Sally. Nakoniec navštívi sestru Phoebe,
ktorej hovorí o jeho pláne odísť preč, na vidiek, no zostáva doma a knihu končí úvahou o tom čo
bude robiť v budúcnosti.
Príbeh sa mi zdal pomerne jednoduchý, autor opisoval len zopár dni Holdenovho života avšak
tieto dní boli veľmi dobre spracované. Vedeli ste čo všetko v nich Holden stihol ale autor
neopisoval každú maličkosť, a tak príbeh príjemne plynul. Zápletka bola celý čas jasná a autor
zachytil veľa emócií hlavnej postavy, a tak sme vedeli ako sa stotožňuje s jeho situáciou.
Na knihe sa mi páčila estetika príbehu, New York bol zobrazený ako pracujúce mesto a so
štipkou predstavivosti by ste si vedeli vytvoriť nádherný obraz a dokázali by ste sa tak vžiť do
príbehu. Tiež sa mi páčilo akým spôsobom autor napísal vedľajšie postavy, hlavne tie s ktorými
mal Holden hlbšie konverzácie, pretože pekne odhaľovali ich osobnosti. Naopak sa mi nepáčilo
Holdenovo negatívne zmýšľanie, a to ako často kritizoval aj úplne nepodstatné veci.
Medzi moje obľúbene postavy by som zaradil Holdenovho brata D. B. a Roberta Ackleyho,
jedného zo spolubývajúcich Holdena na škole Pencey. Obidvaja boli neodbytný, každý vo
svojom vlastnom zmysle. D. B. sa vypracoval až do Hollywoodu a Ackley bol neodbytný v
zisťovaní informácií a aj keď ho za to nemali radi, túto vlastnosť najviac obdivujem. Nepáčila sa
mi postava Stradlatera, zdal sa mi nevyrovnaný a zbytočne nafúkaný.
Knihu by som zhodnotil zväčša pozitívne a odporučil by som ju hlavne mladšiemu publiku aby si
vedelo porovnať život vtedy a dnes. Tiež by som ju odporúčal ľudom, ktorí vyrastali v čase v
ktorom sa kniha odohráva aby si mohli zaspomínať na detstvo. Knihu by som si asi neprečítal
znova ale jej koniec ma zanechal v napätí
