Tento román som začala čítať ešte pred tým ako som si uvedomila, že je to maturitné dielo. Kniha ma zaujala svojím hĺbavým názvom, ktorý ma priam volá do deja. Hlavná postava sa volá Holden a je to zároveň aj rozprávač. Príbeh sa začína in medias res takže som mala mierne problémy dostávania sa do príbehu ale nakoľko príbeh ide veľmi pomaly tak to nebolo až také ťažké. Holden má 17 rokov a bol vyhodený zo školy kde následne pokračuje príbeh o jeho necelej troj-dňovej ceste domov kde sa stretáva s množstvom ľudí od sestry – Pheobe, spolužiakov, bývalého učiteľa či prostitútky a jej pasáka. Celý príbeh je skôr o tom čo si Holden myslí alebo ako zmýšľa autor knihu napísal ako duchovnú cestu ku sebapoznávaniu hlavnej postavy či čitateľa samého. Tento román vo mne často vyvolával znepokojujúce otázky, na ktoré som sama nevedela nájsť odpoveď. Možno práve preto bol taký úspešný. Myslím si že v niektorým častiach príbehu to bol aj zámer autora.
Holden je veľmi hĺbavá a utiahnutá postava, ktorá miluje svoju sestru a po smrti brata, ktorý mu bol veľmi blízky, nemá úplne dobrý vzťah s rodičmi či okolitým svetom. V príbehu sa spomínajú príjemné momenty, napríklad jeho prvá láska menom Hanka, ku ktorej cíti veľa, no bojí sa ju s tým konfrontovať, ale aj nepríjemné časti, ako napríklad myšlienky na samovraždu a úvahy o tom, čo bude po smrti.
Po prečítaní knihy som bola veľmi zmätená, úprimne by som sa rada porozprávala s autorom, aby som lepšie pochopila, ako niektoré veci myslel, no príbeh končí otvorene – akoby tromi bodkami, kde si každý môže domyslieť záver podľa seba.
