Knihu „Kýčery“ od Adama Robinského mi požičali na našej škole pri príležitosti súťaže názvom Absynth. Keďže som mal veľkú motiváciu ju čítať pretože ma zaujala už na prvý pohľad svojím netradičným názvom. Slovo „kýč“ si väčšina ľudí spája s niečím umelým, prehnaným, nepravým alebo povrchným, čo síce môže na prvý pohľad pôsobiť pekne alebo príťažlivo, no v skutočnosti nemá hlbšiu hodnotu. Už pred samotným čítaním som teda očakával, že kniha sa bude zaoberať práve týmito témami, a moje očakávania sa do veľkej miery naplnili. Autor sa v diele zameriava na kritiku spoločnosti, medziľudských vzťahov a správania jednotlivcov, pričom poukazuje na to, ako často sa ľudia správajú neúprimne a snažia sa zapadnúť do určitého obrazu.
Hlavnou myšlienkou knihy je podľa môjho názoru poukázať na pokrytectvo a pretvárku, ktoré sú v dnešnej spoločnosti veľmi rozšírené. Ľudia sa často snažia pôsobiť lepšie, úspešnejšie alebo dokonalejšie, než v skutočnosti sú. V mnohých prípadoch ide len o akési „divadlo“, kde každý hrá svoju rolu, aby zapadol do spoločnosti alebo aby získal uznanie ostatných. Autor veľmi výstižne ukazuje, že takýto spôsob života môže byť prázdny a neautentický, pretože človek sa viac sústreďuje na to, ako pôsobí navonok, než na to, aký skutočne je.
Pri čítaní knihy som si uvedomil, že mnohé situácie, ktoré autor opisuje, sú veľmi blízke realite. Často sa s nimi stretávame v bežnom živote – či už v škole, medzi kamarátmi alebo na sociálnych sieťach. Práve sociálne siete sú podľa mňa jedným z najlepších príkladov „kýča“, o ktorom autor hovorí. Ľudia tam zdieľajú len to najlepšie zo svojho života a vytvárajú si obraz dokonalosti, ktorý však často nezodpovedá realite. Táto myšlienka ma zaujala najviac, pretože je veľmi aktuálna a týka sa aj mladých ľudí v dnešnej dobe.
Počas čítania som sa viackrát zamyslel aj nad sebou samým. Uvedomil som si, že aj ja sa niekedy správam tak, aby som zapadol do kolektívu alebo aby som pôsobil lepšie v očiach ostatných. Napríklad keď sa snažím prispôsobiť názoru väčšiny alebo keď nepoviem svoj skutočný názor, aby som sa vyhol konfliktu. Kniha ma tak donútila zamyslieť sa nad tým, do akej miery som vo svojom správaní úprimný a či sa vždy riadim vlastnými hodnotami.
Z hľadiska štýlu písania hodnotím knihu veľmi pozitívne. Autor používa pomerne jednoduchý a zrozumiteľný jazyk, ktorý je vhodný aj pre mladších čitateľov. Text sa číta plynulo a nie je zbytočne komplikovaný, čo považujem za veľké plus. Napriek tomu však kniha obsahuje množstvo hlbokých myšlienok, ktoré nútia čitateľa zamyslieť sa. V niektorých častiach som si všimol aj iróniu a jemnú kritiku, ktoré dodávajú textu zaujímavý charakter a robia ho dynamickejším.
Na druhej strane musím priznať, že niektoré pasáže boli pre mňa náročnejšie na pochopenie. Autor sa miestami vyjadruje nepriamo a jeho myšlienky nie sú vždy úplne jednoznačné. Občas som sa musel k niektorým častiam vrátiť a prečítať si ich znova, aby som ich lepšie pochopil. Aj keď to môže byť pre niektorých čitateľov náročnejšie, myslím si, že práve toto robí knihu hodnotnejšou.
Ďalším dôležitým aspektom knihy je jej posolstvo. Autor sa snaží čitateľovi naznačiť, že by sme sa mali snažiť byť autentickí a úprimní, a nemali by sme sa prispôsobovať len preto, aby sme zapadli alebo aby nás ostatní prijali. Tento odkaz považujem za veľmi dôležitý, najmä pre mladých ľudí, ktorí sú často ovplyvnení okolím a tlakom spoločnosti. Kniha nám ukazuje, že skutočná hodnota človeka nespočíva v tom, ako pôsobí navonok, ale v tom, aký je vo vnútri.
Zaujímavé bolo aj to, ako autor poukazuje na vplyv spoločnosti na naše správanie. Často robíme rozhodnutia nie podľa vlastného presvedčenia, ale podľa toho, čo sa od nás očakáva. Snažíme sa zapadnúť, byť „normálni“ a nevyčnievať z davu. Autor však ukazuje, že takýto prístup môže viesť k tomu, že stratíme svoju jedinečnosť a prestaneme byť sami sebou. Tento pohľad bol pre mňa veľmi podnetný a prinútil ma zamyslieť sa nad tým, aký vplyv má okolie na moje rozhodovanie.
Celkovo hodnotím knihu „Kýčery“ ako veľmi zaujímavé a podnetné dielo, ktoré má čo povedať aj dnešnej mladej generácii. Nejde len o jednoduchý príbeh, ale skôr o hlbšiu výpoveď o spoločnosti, medziľudských vzťahoch a hodnotách. Kniha ma zaujala svojou predovšetkým tým, že ma prinútila premýšľať nad vecami, nad ktorými by som sa možno inak nezamyslel.
Na záver môžem povedať, že kniha vo mne zanechala pozitívny dojem a určite by som ju odporučil aj ostatným. Je vhodná najmä pre tých, ktorí sa chcú zamyslieť nad sebou samými a nad tým, aký život vedú. Aj keď niektoré časti môžu byť náročnejšie, celkový prínos knihy je podľa mňa veľmi veľký. Pre mňa osobne bola táto kniha prínosná nielen z hľadiska čítania, ale aj z hľadiska zamyslenia sa nad vlastným správaním a hodnotami.
