Knihu Kým kohút nezaspieva od Ivana Bukovčana som si prečítala v rámci povinného čítania do školy. Úprimne, na začiatku som si myslela, že to bude jedna z tých kníh, ktoré si človek prečíta len preto, že musí, ale nakoniec ma celkom zaujala. Už od začiatku mala napätú atmosféru a postupne som si uvedomila, že nejde len o dej, ale hlavne o ľudské správanie a rozhodovanie v ťažkých situáciách.
Príbeh sa odohráva počas vojny, čo samo o sebe vytvára veľmi napätú a ťažkú atmosféru. Skupina ľudí sa ocitne v situácii, kde nejde len o strach, ale doslova o život. Sú zavretí na jednom mieste a dostanú hroznú podmienku – ak do rána nevydajú vinníka, jeden z nich zomrie. Celé dielo sa preto nesústredí len na to, čo sa deje navonok, ale hlavne na to, čo sa deje vnútri každého človeka. Práve to sa mi na tejto knihe páčilo najviac, pretože autor veľmi dobre ukázal, akí rozdielni ľudia sme.
V knihe vystupujú rôzne postavy a každá z nich reaguje úplne inak. Niektorí sa snažia zachovať rozum a pokoj, iní podľahnú panike, strachu alebo myslia len na seba. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa ľudia menia pod tlakom a ako rýchlo sa ukáže ich pravá povaha. Niekto môže na prvý pohľad pôsobiť silno a odvážne, ale keď príde skutočne ťažká chvíľa, zrazu je všetko inak. Práve toto podľa mňa autor vystihol veľmi realisticky. Ukázal, že človek sa najviac odhalí vtedy, keď ide do tuhého.
Veľmi sa mi páčilo, že dej nebol zbytočne natiahnutý, ale všetko malo svoj význam. Každý rozhovor, každé rozhodnutie a každá reakcia postáv niečo ukazovali. Tiež som sa párkrát pristihla pri tom, že premýšľam nad tým, čo by som robila ja, keby som bola na ich mieste. A úprimne, neviem si veľmi predstaviť, aké by bolo rozhodovať sa v takej situácii.
Kniha vo mne zanechala silný dojem aj preto, že nie je čiernobiela. Nie je tam len dobrý a zlý človek, ale skôr ľudia, ktorí sú postavení pred veľmi ťažkú skúšku. To sa mi páčilo, pretože to pôsobilo skutočne a ľudsky. Autor sa nesnažil nič prikrášľovať.
Aj keď to nebola ľahká ani oddychová kniha, som rada, že som si ju prečítala. Dala mi viac než len dej – prinútila ma rozmýšľať o tom, akí ľudia vlastne sme a čo všetko dokáže spraviť strach. Kým kohút nezaspieva by som odporučila každému, kto má rád knihy alebo divadelné hry s napätím a hlbším významom. Je to dielo, ktoré človek možno neprečíta s úsmevom, ale určite si z neho niečo odnesie.
