Zbierku tvoria balady (hoci sám Erben toto slovo nikdy nepoužíval); básnik vychádza z ľudovej (slovanskej) tradície. V tomto ohľade je Kytica zbierkou ohlasovou a prejavom folkloristicky orientovaného romantizmu. Myšlienková báza a etický princíp básní má však klasicistické rysy. K jednotlivým básňam sú pripojené poznámky ( Poznamenanie ) obsahujúce údaje o pôvode či o inoslovanských variantoch.
Príznačné pre Erbena je, že hlavnú úlohu zohrávajú ženy, poväčšinou matky. Zaoberá sa tu otázkou ľudských vzťahov, v ktorých ho predovšetkým zaujíma problém viny a trestu. Podľa Erbena je najzákladnejším ľudským vzťahom puto medzi matkou a dieťaťom. Konflikty v ľudskom živote vznikajú predovšetkým narušením základných vzťahov a zákonov medzi ľuďmi. Za každú vinu prichádza, často neprimeraný, trest. Človek je v jeho poňatí bezmocný proti prírodným silám, ktoré ho obklopujú. Vinu vždy nesie človek, nikdy spoločnosť.
Ďalším neromantickým znakom balád je úplná nevzdorovitosť hrdinov, ktorí úplne bojazlivo as pokorou prijímajú vinu. Nie sú tu individualistické tendencie ani typická rozpoltenosť.
Časopriestor básní je neurčitý, symbolický (les, chalupa, jazero). Erben nehovorí o budúcnosti ani minulosti. Čas akoby sa zastavil. Nachádza sa tu nezanedbateľný prvok determinizmu (osudovosti), predovšetkým v Štedrom dni a Veštkyni .