Len Ružová
„Prečo som vlastne tu a ako som sa tu dostala?“ To bola moja prvá otázka, keď som otvorila oči. Ale najviac čudné na tomto mieste bolo, že dookola bolo všetko ružové. Áno, všetko. Tráva, stromy, kvety, kríky, obloha, všetko. Keď som sa obzrela, uvedomila som si, že tu asi som úplne sama. Ocitla som sa pri rieke a áno, bola ružová a v nej ružové tvory, ktoré som nepoznala. Neboli to ryby, ani nič podobné, boli to malé stvorenia, ktoré boli trošku väčšie od morských koníkov, bol priesvitné, mali dlhý chvost, ktorý ťahali za sebou a dva malé ušká mali uložené na vrchu hlavičky… vyzerali ako mačacie uši.
Postavila som sa o išla popri rieke za nimi. Po ceste som sa k nim prihovorila a začali sme sa rozprávať. Povedali mi, že ten, kto ma sledoval, bol Chytač. Každý ho tak nazýval, pretože vždy, keď vyšiel z domu, tak prvého, koho uvidel, zobral a odniesol dnu… nikto nevie, čo tam robí, ale nikto sa z tohto domu ešte nedostal von.
Asi po pár hodinách som otvorila oči a zbadala som niekoľko bytostí, ktoré stáli nado mnou a pozerali sa na mňa. Rýchlo som sa zdvihla, sadla som si a spýtala som sa: „Kto ste?“ Neodpovedali a hneď nato sa spýtali: „Kto si TY?!“ „Ja? Ja som….“ zrazu som si nevedela spomenúť na svoje meno. „Ja si neviem spomenúť….“ povedala som. “ „Ja som Mačka Dobráčka, tento je Zajac Posmievač a vedľa neho je Kačka Spáčka.“ Predstavili sa. „Veľmi rada vás spoznávam, ale, ako sa budem volať ja?“ povedala som a všetci sme začali premýšľať. Zrazu sa celý dom začal triasť a zbadala som, že domček začal padať na zem. „Čo sa to robí!?“ kričala som, ale nikto z nich ma nemohol počuť. Otvorila som oči a všetko bolo na svojom mieste a domček stál pevne na zemi. Nato som povedala: „Zasa je dookola len ružová.“ „To je ono!“ zakričala Kačka Spáčka. „Budeme ťa volať Len Ružová.“ „To je výborný nápad“ súhlasili Zajac a Mačka.. „Poďme preskúmať dom Chytača,“ navrhla som s úsmevom na tvári . „Chytača!?“ skríkli všetci naraz. „Čo ti šibe? Veď by nás chytil a bohviečo by s nami urobil,“ vystrašene povedal Zajac. „Nebuďte padavky,“ nadšene som odpovedala.
Tak sme sa vybrali hľadať jeho dom. Po ceste som si spievala, ale oni boli vystrašení a stále si šepkali, čo sa asi môže stať. Po hodine cesty som sa zastavila, pretože som zbadala nejaký dom. „Je to ono?“ spýtala som sa. „Áno, bohužiaľ.“ „Má nádherný dom, vysoký, pevný a samozrejme ružový, ako z rozprávky,“ povedala som s úžasom. Nenápadne sme sa priblížili k domu a nakúkali sme cez okná, až kým sme ho neuvideli. Rýchlo sme sa schovali pod okno, aby nás neuvidel, po chvíľke sme nakukli znova. „Čo to tam robí?“ spýtali sme sa naraz. Vyzeralo to, ako keby čaroval. Mával rukami hore-dole a zároveň čítal nejakú knižku. Pozrela som sa lepšie a bola to kniha čarov. „On tam čaruje,“ oznámila som to ostatným. „Takže teraz začne používať našu mágiu?“ povedala si pod nos Mačka. „Čože? Vašu mágiu!?“ od prekvapenia som zakričala tak nahlas, že to počul aj Chytač, pozrel sa priamo na mňa a začali sme utekať naspäť do nášho domčeka. Predýchali sme to a po pár minútach som sa spýtala: „A čo ja? Aj ja dokážem čarovať?“ „Prakticky je to možné, pretože každý tu vie čarovať, až na Chytača, ktorý, ako si mohla vidieť, sa to začal učiť.“ odpovedala mi Mačka. „Môžem to vyskúšať?“ „Samozrejme, ukážem ti, ako na to.“ Po niekoľkých nepodrených pokusoch sa mi to konečne podarilo. Nato si mačka uvedomila, že niečo nie je v poriadku. „Počkať, toto nie je len nejaká obyčajná schopnosť. Tak túto som ešte nevidel,“ povedala s úžasom. „S týmto určite porazíš Chytača a zbavíš sa ho naveky,“ dodal Zajac. „To by nedokázala, sami sme videli, čo doma predvádzal,“ vážne prehovorila Kačka. „Veď to,“ súhlasila som. „Zajac má pravdu,“ pridala sa Mačka „Keď to nevyskúšame, nebudeme vedieť. Plus, sme štyria so silnými schopnosťami.“ Pár minút sme sa s Kačkou rozprávali a premýšľali, až sme sa rozhodli, že to urobíme. „Tak poďme na to.“ Vyšli sme z domčeka a vybrali sa naspäť k domu Chytača. „Tak sme tu a čo teraz?“ spýtal sa Zajac. „Jediný problém je to, že nemáme žiaden plán,“ povedala Mačka. Nazrela som cez okno: „Pozrite sa, čo to tam robí s tou Žabou?“ „To je naša stará kamarátka, chytil ju už dávno, čudujem sa, že ešte žije,“ povedala Kačka. „Ó, môj bože, pozrite sa na tú celú miestnosť, sú tam všetci, ktorých chytil,“ zhrozene povedala Mačka.
„A máme to, ideme dnu, musíme všetkých zachrániť,“ nezaváhal Zajac. Vbehli sme dnu, oni používali svoje čary, aby všetkých oslobodili. Zrazu prišiel do miestnosti Chytač a všetci sme zamrzli. „Utekajte!“ začala som kričať a všetci začali utekať. No Mačka nebola dostatočne rýchla, a tak ju chytil. „Vy utekajte a zachráňte sa,“ to bolo posledné, čo som počula od Mačky. Utiekli sme aj s tými, ktorých sme stihli zachrániť. Po pár minútach behu sme prišli naspäť do nášho domčeka. „Toto sa nemalo stať,“ smutne povedal Zajac „Áno, je to všetko naša vina, ktovie, čo tam s ňou urobí,“ pridala sa Kačka. Všetci sme v našom domčeku nariekali, pretože sme nevedeli, čo robiť. Vedela som, že to nemôžem nechať tak: „Dobre vieme, že ju tam nemôžeme nechať, musíme ju zachráni,“ všetci zdvihli hlavy a pozreli sa na mňa. „To akože vážne?“ udivene sa ma spýtali. „Čo ste to za kamaráti? Musíme jej pomôcť čím skôr.“ Keď sme všetko premysleli a spojili dokopy všetky nápady, vytvorili sme plán.
Priblížili sme sa k Chytačovmu domu a nazreli dnu, kde sme predtým videli Mačku. Bola tam sama. Zbadala nás a vykúzlila nám úsmev. Ešte raz sme si prešli celý plán a rozdelené úlohy. Niektorí zostali von, aby všetko pozorovali, ostatní sme vošli dnu. Všetko išlo podľa plánu, až kým niekto neohlásil, že Chytač prišiel domov. Začali sme panikáriť, snažili sme sa Mačku odviazať, ale nešlo to. Zbadal nás a chcel si Mačku zobrať čarami, ale ja som mu v tom zabránila. „Nám Mačku nezoberieš,“ kričala som, ale on pokračoval v boji, no ja som sa nedala. Všimla som si, že Zajac a Kačka oslobodili Mačku a utiekli do bezpečia.
Súboj s Chytačom bol veľmi ťažký a vyčerpávajúci. Už som nemala sily, ale vedela som, že ho mám poraziť, a tak som bojovala zo svojich posledných síl. Nezvládala som to a spadla som na zem. Chytač sa s úsmevom na tvári zaškľabil: „Toto je tvoj koniec, maličká. Stanem sa vládcom tejto krajiny a všetko a všetci tvoji kamaráti budú slúžiť mne.“ Nedokázala som odpovedať. Zrazu sa za ním objavili Zajac, Kačka a Mačka. „Takto to nebude, lebo ona má nás!“ statočne povedali a začali spájať svoje kúzla, aby mi dali viac sily. Chytač vedel, že s takouto silou kamarátstva na mňa nemá. Začal sa brániť, ale to mu veľmi nepomáhalo, za chvíľu sa zmenšil, chytili sme ho a zatvorili do skla, ktoré sme zatvorili. Spoločne sme vyšli von, kde nás nedočkavo všetci čakali. Keď sme im ukázali, čo sme s ním urobili, všetci sa začali radovať. Nakoniec sme jeho dom zbúrali, ten náš sme postavili k ostatným, kde žili všetci tí, ktorých sme zachránili. A všetci vieme, že ak je kamarátstvo silné, tak dokáže prekonať všetky prekážky, aj tie najťažšie.
Karolína Bujňačková, 8.A, ZŠ Hviezdoslavova 1, Lipany