V tomto príbehu je opísaná pominuteľnosť pozemských vecí. Čohokoľvek. Vzťahov… No nie je len jediná cesta, ako sa so zranením vysporiadať. Netreba naň zabudnúť, ale nechať ho v dostatočnej vzdialenosti od svojej zraniteľnej duše. Šestnásťročná Táňa prežíva ťažké obdobie spojené s rozchodom jej rodičov. Sťahuje sa k svojej babke aj s mamou, ktorá odchádza od jej otca. Táňa mala s otcom dovtedy celkom pozitívny vzťah, no ďiaľka je jedným z najhorších prípadov odlúčenia otca a dcéry. Strata kontaktu.
Prichádza do Starej Vsi, kde sa odohráva aj zvyšok príbehu. Hneď na začiatku v obchode stretáva zaujímavého chlapca. Nevie, čo si o ňom má myslieť. Prvé stretnutie nevypálilo úplne tak dokonale ako vo väčšine románov. Zaškatuľkuje si ho ako čudáka. Ale to, ako ho spoznáva, postupne vyvracia jej prvotnú mienku o ňom. Nesúď knihu podľa obalu – je príslovie, ktoré perfektne vystihuje situáciu v knihe.
Čím ďalej tým viac času trávi premýšľaním nad ním. Aj sama sa tomu čuduje. Tu vidím podobnosť aj s mojím príbehom. Niekedy som veľmi rýchlo posúdila človeka bez akéhokoľvek jeho zásahu a pričinenia sa. Teraz všetko prehodnocujem a vidím, že ten, kto je zákerný, svoju pravú tvár neodhalí ani po mnohých rokoch. Preto odvtedy dávam osobitný priestor každému, pretože iba ľudia sami môžu vytvoriť môj obraz o NICH.
To, že je záhadný a zaujímavý však hrdinka odhadla správne. Raz mu odhalí jazvu vo vlasoch, ktorú dovtedy zakrýval čiernou čiapkou. Je to spomienka na minulosť. Prezradí jej aj osobné veci o ňom… Jednou z nich je záhada jazvy. Dlho si myslel, že ju bude tým odpudzovať, pričom pri jej odhalení má na ňu Táňa úplne iný pohľad. Ľúbi ho práve preto, kým je.
Moje pocity pri čítaní knihy Leto s Alexandrom boli: sloboda, nádherné leto (leto nie ako ročné obdobie, ale ako druh mojej emócie), krása, napäté momenty – ničím (ani vlastným dychom) nerušené. Oslovila ma rýdzosť ich slov a skutkov.
Vždy, keď túto knihu otvorím, cítim z nej pravé nefalšované LETO.
