Prečo som si vybrala túto knihu:
Túto knihu som dostala na moje jedenáste narodeniny od mojej tety. Najskôr som ju nechcela čítať lebo som si myslela že to bude až tak nudná že pritom nebudem vedieť sedieť a čítať to. Ale v jeden večer mi mamina povedala že nech to aspoň skúsim a uvidím že sa mi bude páčiť a mala pravdu nakoniec sa mi páčila a čítavala som si ju skoro každý večer pred spaním aj keď bola celkom poučná. 😊
Obsah knihy:
Kniha sa skladala s listov od krstnej mamy trinásťročnému dievčaťu Emílii. Ide o zozbierané otázky od dievčat vo veku 12-15rokov, ktoré ich zaujímali, a ktoré jej kládli na spoločnom krúžku. Autorka ich potom roztriedila do troch kategórií:
Listy o vzťahu k Bohu; Listy o vzťahu k ľuďom a Listy o vzťahu k sebe.
V prvej kategórii pomáhala riešiť problémy, čo mnohé z nás nebaví, ak keď sme kresťanky a v Boha veríme – nebaví nás čítať Bibliu, nevieme ako sa správne modliť, nechce sa nám chodiť na cintorín, na spoveď a podobne.
V druhej kategórii pomáha vyznať sa v pocitoch a situáciách, s ktorým sa denne stretávame – hádky s rodičmi, prečo mám nízke vreckové, prázdniny nie sú prázdne dni, moji nechápaví rodičia…
V tretej kategórii o vzťahu k sebe dáva rôzne uhly pohľadu na situácie ako: ako si usporiadať priority a prevziať zodpovednosť, čo s tým, keď som urazená a nahnevaná, kedy si treba priznať, že nevládzem a iné.
