Stendhal bol francúzsky spisovateľ a esejista, vlastým menom Henri Beyle. Narodil sa 23. 1. 1781 v Grenobli v rodine advokáta. Po smrti matky (1790) mu otec pracujúci na Súdnom dvore zaplatil súkromných učiteľov. V rokoch 1796 až 1799 navšteval ústrednú školu v Grenobli. Neskôr študuje aj na parížskej Polytechnike, ale svoje štúdiá nedokončí.Od roku 1801 si píše Denník (vyjde až po jeho smrti v roku 1888), kde si robí poznámky a zapisuje zážitky.
Počas Napoleonovských vojen s Pruskom a Ruskom (od 1806) sa Stendhal dostane ako intendant zásobovania do Nemecka, Rakúska a Ruska. Zúčastní sa všetkých veľkých bitiek. Po páde Cisárstva sa sťahuje do Milána, kde žije ako úradník od r.1816 do 1821.
V Miláne študuje rôzne literárne diela a sám začína písať: Život Haydnov, Mozartov a Metastázov (1815), Dejiny maliarstva v Taliansku (1817), cestovateľské črty Rím, Neapol a Florencia (1817). Po návrate do Paríža vydáva psychologickú monografiu O láske (1821) a v 1823 Život Rossiniho. V tom istom roku vydáva aj prvú časť polemického spisu Racin a Shakespeare (druhá časť vyšla v 1825), ktorý zasiahol do diskusie o romantizme. Snaha o vytvorenie väčšieho literárneho diela vyúsťuje v jeho prvom románe Armance (alebo niekoľko výjavov z parížskeho salónu roku 1827).
Dostáva ponuku na vstup do diplomatických služieb francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa, ktorú prijíma a dostáva miesto konzula v Terste (1830). Rakúska strana ho odmietne prijať. Je presunutý do pápežského prístavu Civica-Veechia, kde pôsobí až do smrti. Počas svojej diplomatickej kariéry neprestáva písať: román Červený a čierny (1830).
V roku 1834 začína prácu na autobiografickom románe Lucien Leuwen (ostal nedokončený), kritizujúcom francúzske pomery za Júlovej monarchie. V 1836 si na dovolenke v Paríži zaznamenáva podnety pre román Kartúza parmská (1839). Zomiera na mŕtvicu ako 59 ročný v Paríži 24. 3. 1842.
